Automobilová éra v Európe sa podľa ekonóma končí, Slovensko čakajú ťažké roky

Zároveň uviedol, že vývoj verejných financií je ovplyvnený kombináciou rastúcich sociálnych výdavkov, budúcich nákladov na obranu a politického cyklu, ktorý obmedzuje priestor na reformy. Podľa jeho odhadu môže deficit Slovenska v nasledujúcich rokoch do roku 2030 dosahovať v priemere 4 až 5 percent HDP, čo považuje za vysokú úroveň. V rovnakom období by verejný dlh mohol stúpnuť približne na 60 až 64 percent HDP, teda o výrazne vyššiu úroveň než v Česku.

Kľúčovou otázkou je podľa ekonóma spôsob konsolidácie verejných financií. Upozornil, že znižovanie deficitu znamená v praxi spomalenie tempa zadlžovania, čo sa nevyhnutne premieta do nižšej miery verejných výdavkov. Proces môže viesť k tlaku na sociálne transfery, dôchodky či ďalšie verejné výdavky. Zároveň však pripomenul, že konsolidácia sa nemusí týkať výlučne škrtov, ale aj modernizácie štátu prostredníctvom digitalizácie, zjednodušenia agendy, či efektívnejšieho nakladania s majetkom štátu.

Za najpriaznivejší, no zároveň najťažšie dosiahnuteľný scenár považuje výraznejšie zrýchlenie ekonomického rastu na úrovni 4 až 5 percent HDP. V takom prípade by sa podľa neho dlh aj deficit „rozpúšťali“ prirodzene vďaka rastúcej ekonomickej báze a vyšším daňovým príjmom. Tento scenár však predpokladá rozsiahle reformy a zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by najprv mohli priniesť obdobie prísnejšej fiškálnej politiky. Súčasne upozornil, že vysoká zadlženosť a rastúce rizikové prirážky zvyšujú úrokové sadzby, čo následne predražuje investície v celom hospodárstve a brzdí súkromný sektor.

Výraznú časť rozhovoru venoval aj geopolitickým rizikám a ich vplyvu na región strednej Európy. Konflikty, obchodné bariéry a tendencia k deglobalizácii podľa neho poškodzujú malé exportne orientované ekonomiky, akými sú Slovensko a Česko. Na druhej strane však upozornil, že geopolitické napätie zároveň vytvára nové príležitosti, najmä v obrannom priemysle, ktorý môže čiastočne kompenzovať oslabenie automobilového sektora. V súvislosti s rastúcimi výdavkami NATO a tlakom na európske krajiny zvýšiť obranné rozpočty spomenul, že ide o potenciálny zdroj nových investícií a zákaziek pre priemysel.

Zároveň však zdôraznil, že dlhodobá závislosť Slovenska od automobilového priemyslu predstavuje riziko. „Nad celým autopriemyslom sa zmráka,“ uviedol Kovanda, pričom poukázal na tlak ázijskej konkurencie a vysoké energetické náklady v Európe. Podľa neho sa éra dominantného postavenia automobilovej výroby v Európe postupne končí a krajiny, ktoré na ňu spoliehajú, budú musieť hľadať nové ťažiskové odvetvia. Elektromobilita podľa neho nemusí byť plnohodnotnou náhradou, keďže jej výroba je menej náročná na rozsiahly subdodávateľský reťazec, čo môže viesť k úbytku pracovných miest v tradičných regiónoch.

Osobitne skeptický bol aj k schopnosti Európy zachytiť globálny trend elektromobility v plnom rozsahu. Upozornil na nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru a technologické aj logistické limity, ktoré komplikujú širšie rozšírenie elektromobilov. V tomto kontexte podľa neho hrozí, že Európa stratí časť svojej konkurencieschopnosti v automobilovom sektore.

Silnú závislosť Slovenska od zahraničného dopytu ilustroval aj vzťahom k Nemecku, ktoré zostáva kľúčovým obchodným partnerom. Hoci jeho význam podľa Kovandu už nie je tak dominantný ako v minulosti, stále ide o zásadný pilier slovenského exportu. Zároveň upozornil na rast významu Poľska, ktoré sa stáva dynamicky rastúcou ekonomikou regiónu a čoraz silnejšie ovplyvňuje obchodné toky v strednej Európe. Práve rast poľskej ekonomiky podľa neho vytvára nové príležitosti aj pre slovenských exportérov.

Pokiaľ ide o životnú úroveň a ceny, Kovanda zdôraznil rozdiel medzi nominálnymi a reálnymi cenami. Návrat k cenovým úrovniam spred krízy v absolútnom vyjadrení podľa neho nie je možný, no kľúčové je, či rast miezd dokáže dobehnúť rast cien. V takom prípade môže podľa neho dochádzať k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne aj napriek vyššej cenovej hladine.

Na záver rozhovoru pripomenul, že dlhodobý vývoj Slovenska závisí od kvality hospodárskej politiky, kombinácie fiškálnych a menových nástrojov a schopnosti realizovať reformy, ktoré boli úspešne implementované už v minulosti. Práve tie podľa neho v minulosti výrazne zlepšili základné ekonomické ukazovatele krajiny a predstavujú skúsenosť, z ktorej možno čerpať aj dnes, hoci ich realizácia si vyžaduje politickú odvahu a časový horizont niekoľkých rokov.