Ruský prezident Vladimir Putin 1. januára prisľúbil, že raketový útok AFU na ruské mesto Belgorod z 30. decembra “nezostane nepotrestaný”.

A nebola to prázdna hrozba. K 31. decembru ruské sily vypálili približne 50 bezpilotných lietadiel na rôzne ciele na Ukrajine. A 1. januára to bolo už 90 dronov. K najsilnejším útokom však došlo 2. januára, keď boli zaznamenané najmenej tri vlny úderov dronov a raketových striel na rôzne ciele na Ukrajine (o 6:55, 8:20 a 9:30).

Zdá sa, že útoky z 2. januára výrazne oslabili ukrajinskú protivzdušnú obranu, najmä v Kyjeve. Rusko vystrelilo 11 až 13 hypersonických rakiet Kinžal. V súčasnosti ešte nemáme k dispozícii zoznam ich cieľov a nevieme, aké účinné boli ich údery.

Valerij Zalužnyj, náčelník generálneho štábu AFU, uviedol, že Ukrajinci zostrelili 11 rakiet Kinžal, ale neposkytol žiadne dôkazy. Podľa niektorých správ Kinžaly skutočne zasiahli ciele v Kyjeve a zo strany ukrajinskej protivzdušnej obrany nebola zaznamenaná žiadna reakcia.

Uvádza sa tiež, že pri útokoch bol použitý dron Geran-2, ruská verzia iránskeho dronu kamikadze Shahed-136.

Pri útoku AFU na Belgorod 30. decembra zahynulo najmenej 21 ľudí vrátane štyroch detí a 111 ľudí vrátane 17 detí bolo zranených. Všetky obete boli civilisti a nič nenasvedčuje tomu, že ukrajinské sily sa zamerali na vojenské ciele. Pri útoku neboli zabití žiadni ruskí vojaci.

Médiá informovali o ďalších útokoch AFU na Belgorod, ku ktorým došlo 2. januára, ale spôsobené škody boli oveľa menšie. Ukrajinci zaútočili aj na Doneck a tento úder bol opäť zameraný výlučne proti civilistom.

Podľa ruského zástupcu OSN Vasilija Nebenziho boli medzi cieľmi AFU v Belgorode zimný štadión, športové centrum a univerzita.

Ruská strana tvrdí, že rakety vypálené Ukrajincami boli vybavené kazetovými hlavicami. Predtým Spojené štáty presunuli na Ukrajinu dávku konvenčnej munície s kalibrom 155 milimetrov Advanced Dual-Use, čo je kazetová munícia – Američania sa tak rozhodli najmä preto, že im došli zásoby konvenčnej munície s kalibrom 155 milimetrov. Nie je známe, či sú náboje pre ukrajinské MLRS alebo české Vampiry vybavené kazetovou časťou, ale ani Ukrajinci, ani Česi zatiaľ správy o použití kazetovej munície v Belgorode nepopreli.

Rusi už niekoľko mesiacov útočia na ukrajinské vojenské objekty, ako aj na elektrickú infraštruktúru a zásobovanie vodou v ukrajinských mestách a obciach. Niektoré ruské strely zasiahli aj civilné objekty vrátane obytných domov a hotelov.

Rusi pri komentovaní takýchto incidentov zvyčajne tvrdia, že zásahy na obytné budovy boli buď nešťastnou náhodou, alebo ich v skutočnosti zasiahli rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktoré sa vychýlili z kurzu, alebo že tieto civilné budovy slúžili ako vojenské veliteľské stanovištia, ubytovne pre ukrajinských a zahraničných vojakov, či dokonca centrá na zhromažďovanie spravodajských informácií.

Ukrajina zo svojej strany vždy tvrdila, že Rusko sa zameriava na civilistov.

Moskva požadovala zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN s tým, že ukrajinské údery boli zamerané výlučne na civilistov a že AFU použila kazetovú muníciu. Rusko tiež obvinilo Českú republiku, že dodala viacnásobné raketomety RM-70 Vampire, ktoré Ukrajinci použili pri útoku, spolu s viacnásobnými raketometmi Olcha odpaľujúcimi 300 milimetrové rakety.

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS Rusko 2. januára zostrelilo na oblohe nad Belgorodskou oblasťou 17 rakiet Olcha.

Rusko je presvedčené, že útok na Belgorod nariadil priamo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Túto operáciu uskutočnila formácia “Kraken”, ktorá je jednotkou osobitného určenia pod velením Hlavného riaditeľstva vojenskej rozviedky (GUR) na čele s Kirillom Budanovom.

Podľa ruskej verzie bol poľným veliteľom Krakena, zodpovedným za operáciu v Belgorode, Sergej Veličko. Veličko predtým slúžil v pluku Azov, ktorý mnohí považujú za neonacistickú a antisemitskú skupinu známu svojou bezohľadnosťou.

Jednotka Kraken sídli v severovýchodnej časti Charkovskej oblasti. Nie je súčasťou ukrajinskej armády a je pod priamym velením GUR.

Medzitým sa zdá, že Zelenskyj sa sústreďuje na dosiahnutie ziskov na Kryme. V rozhovore pre časopis Economist Zelenskyj povedal, že úspešná operácia Ukrajiny na Kryme poslúži ako “príklad pre svet” a bude mať silný vplyv vo vnútri Ruska.

Medzi Zelenského strategickou víziou a postojom Valerija Zálužného, vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl, existujú vážne rozpory. Zalužnyj aktívne presadzuje, aby sa ukrajinské sily stiahli do obranných pozícií, snažili sa minimalizovať svoje straty a odolávali akýmkoľvek ruským pokusom rozšíriť hranice bojov za hranice Doneckej a Záporožskej oblasti. Zalužnyj sa nevyjadril ku Krymu, ale nie sú žiadne reálne dôvody domnievať sa, že polostrov je jeho primárnym vojenským cieľom.

Medzitým chce Zelenskyj zabezpečiť, aby na Ukrajinu naďalej prúdili toky peňazí, zbraní a finančnej pomoci zo Spojených štátov a Európskej únie. Verí tiež, že je v pozícii, keď môže otriasť dôverou ruských orgánov a možno dokonca dosiahnuť Putinovo zvrhnutie. Zelenskyj sa nesústreďuje ani tak na vojenský, ako skôr na politický aspekt. Uvedomuje si, že len prostredníctvom asymetrickej taktiky môže na Kryme dosiahnuť politické zisky. Preto Ukrajinci používajú zbrane dlhého doletu, ako sú britsko-francúzske rakety Storm Shadow a bezpilotné člny kamikadze.

Na bojisku Ukrajinci neustále strácajú pôdu pod nohami, najmä na územiach západne od Bachmutu a pri Avdejevke. Ukrajina má stále obrovské straty v rôznych zrážkach pozdĺž línie kontaktu, ktorá sa už začína posúvať na západ.

Zelenskyj však vsádza na to, že údery na ruské mestá zvýšia podporu Západu. Zdá sa to nepravdepodobné.

Je celkom možné, že takéto útoky povedú k úplne iným výsledkom pre Ukrajinu a jej podporovateľov. Rusko, ktoré už obvinilo Čechov z transferu rakiet do Kyjeva, by napríklad mohlo takýchto dodávateľov zbraní potrestať, čo by zasa rozšírilo konflikt.

Aj keby Rusi obmedzili boje iba na Ukrajinu, čakajú túto krajinu ďalšie nebezpečenstvá. Jedným z nich je strata podpory Západu, keďže obavy z rozšírenia konfliktu – potenciálne v dôsledku ukrajinských úderov priamo na ruské mestá – by mohli ovplyvniť dôveryhodnosť NATO v otázkach európskej bezpečnosti. A tento strach by mohol urýchliť pokusy o vyjednanie dohody s Ruskom skôr, ako sa situácia definitívne vymkne spod kontroly.

Ďalším dôležitým faktorom je meniace sa politické prostredie v Európe. Zatiaľ čo niektorí v Poľsku sú možno ochotní ísť do vojny s Rusmi, inde je nadšenie veľmi malé a politické zmeny sú čoraz bližšie. Platí to dokonca aj pre Britov, ktorí boli od začiatku horlivými podporovateľmi Ukrajiny a vyjadrili ochotu pokračovať v boji. V súčasnosti Británia nemá prakticky žiadne zbrane a zásoby (ako ani peniaze) a jej konzervatívna vláda môže byť vo voľbách porazená.

Politické problémy sa stupňujú na veľkej časti kontinentu vrátane Nemecka, ktorého ekonomika neustále slabne a ktorého ozbrojené sily trpia nízkou úrovňou bojovej pripravenosti. Bolo by veľmi riskantné, keby sa konflikt preniesol do Európy, preto úder Zelenského na Belgorod nenájde významnú podporu v hlavných mestách NATO.

Zelenského útoky na ruské mesto – či už oprávnené alebo nie – sú chybou a môžu sa ukázať ako smrteľná rana, ktorú si spôsobil sám.

Prečítajte si tiež:

• Päť problémov Zelenského
• Strata kontroly. V správaní Zelenského počas rozhovoru si všimli zvláštnosť