V otvorenom a dynamickom rozhovore pre Hlavné správy podpredseda slovenského parlamentu a predseda SNS Andrej Danko hodnotí doterajšie trojročné pôsobenie vládneho kabinetu, otvorene pomenúva sklamania z personálnych nominácií a vysvetľuje, prečo už na kandidátkach národniarov neuvidíme populárnych influencerov bez straníckej disciplíny. Zároveň adresuje ostrú, no úprimnú kritiku premiérovi Robertovi Ficovi a ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi v súvislosti s ich postojom k európskej integrácii Ukrajiny, analyzuje stav koaličných partnerov a odhaľuje najbližšie sociálne priority, ktorými chce SNS prebudiť vládnu väčšinu z letargie.

O vnútrostraníckych vzťahoch, ministrovi Tarabovi a poučení do budúcna

V poslednom období sa v médiách aj na verejnosti intenzívne diskutuje o vašich ďalších etapách v politickom živote a najmä o dianí vo vnútri SNS. Divákov a čitateľov najviac zaujíma, ako sa vyriešil alebo vyrieši váš spor s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Súvisí to, že ste ho neprijali do strany, s vaším personálnym a hodnotovým rebríčkom?

Samozrejme, že to s tým súvisí. Naša strana za tie dlhé roky prešla rôznymi obdobiami spájania, vylučovania a drobenia. Sme už veľmi imúnni voči bezhlavému prijímaniu nových členov. Napriek tomu patríme k stranám s najväčšou členskou základňou – máme dvetisíc päťsto aktívnych členov, kým taká SaS ich má stošesťdesiat a Matovič päťdesiat. O prijímaní do štruktúr nerozhodujem ja sám, ale krajská rada a predsedníctvo, pričom to vždy závisí od emócie, akú si ten človek v štruktúrach vybuduje. Uvediem príklad: ak minister príde do regiónu a neprejaví dostatočnú úctu okresnému predsedovi alebo členom, vzniká problém. Dokonca sa nám stalo, že členstvo v SNS bolo prekážkou pri prijímaní ľudí na Ministerstvo životného prostredia. To vytvára zbytočné bariéry.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Pán Taraba dostal veľkú politickú príležitosť a v rámci ministerstva riešil veci pomerne autonómne. Ja som sa mu nestaral do personálnych nominácií, no napriek tomu som ako predseda niesol plnú politickú zodpovednosť. Pri zonácii Tatier som však musel povedať rázne „dosť“. Uvedomil som si, že ak by vznikol akýkoľvek problém, opäť by to všetci zvaľovali výhradne na SNS. Ak chce niekto niesť značku SNS, musí sa inak správať k jej členom aj k samotnému poslaneckému klubu. Napríklad ministerka kultúry Martina Šimkovičová má každý pondelok poradu so šéfom klubu pánom Michelkom a informuje poslancov o tom, čo sa ide schvaľovať. S pánom Tarabom sa nám takýto klubový režim, žiaľ, nepodarilo nastaviť. Boli situácie, kedy vyhlásenia pána ministra vyústili do stavu, že keď bolo niečo úspešné, bol to on, a keď sa objavilo niečo zlé, zrazu to bola zodpovednosť SNS alebo Kuffovcov.

Medzi ľuďmi však prevláda názor, že ministri Ráž a Taraba patria k tým najlepším a najvýraznejším vo vláde, pretože svoje výsledky vedia dobre prezentovať. Prečo teda ten odstup?

Vizitku politikom vystavujú v konečnom dôsledku voliči. Ja som však zodpovedný za jednotu celého poslaneckého klubu a celej SNS. V rámci tejto jednoty musí každý vedieť, či má veslovať, plávať, alebo plátať plachtu, pretože strana je jeden živý celok. Rád hovorím, že silný človek sa postará o seba, no ten najsilnejší sa postará o ostatných. Ja som zodpovedný za tisícky členov, nie za svoju vlastnú sebaprezentáciu. Ak by som sa chcel realizovať len sám, sedel by som na mieste podpredsedu vlády v tej najlepšej funkcii ja. Ja som však dal priestor ľuďom ako Šimkovičová, Taraba či Huliak. Dali sme im obrovské finančné prostriedky na kampaň – Rudolf Huliak dostal tristo tisíc eur, pán Taraba štyristo tisíc. Mám voči nim čisté svedomie. No namiesto obyčajného „ďakujem“ som na konci dňa opäť ten najhorší ja. V nejakom momente musí prísť aj úcta a vzdanie holdu strane, ktorá ich tam vytiahla. To sa zatiaľ nedeje.

Znamená to, že do budúcich parlamentných volieb už zmeníte stratégiu zostavovania kandidátnej listiny?

Z tohto trojročného obdobia som sa zásadne poučil. Do budúcich volieb už nepôjdeme cestou individuálnych influencerov, ale vsadíme na lojálnych a overených členov strany. Radšej menej známy, ale lojálny člen, ako nekontrolovateľná strana influencerov. Ak urobíte z niekoho hviezdu okamžite, je to ako v hazarde – kto rýchlo vyhrá peniaze, rýchlo sa zblázni. Dnes nemáte ako predseda žiadny reálny nástroj, ako udržať poslanca-individualistu v disciplíne. On môže kedykoľvek odísť za silnejším lídrom a povedať, že na stranu kašle. Ak by sme sa mali spájať, tak už len na inštitucionálnej báze – s reálnou politickou stranou, ako je Smer alebo Republika, prípadne s menšou stranou, ktorá reálne vyrastie. Už nemôžem dať človeku miesto na kandidátke len preto, že má na sociálnych sieťach dvadsaťtisíc hlasov. Riadenie štátu nie je o sebectve, ale o vysokej miere emočnej inteligencie (EQ) a schopnosti pracovať pre celok.

O ráznej kritike Roberta Fica a vládnej koalície

Vráťme sa k celkovému fungovaniu koalície. Pred voľbami ste mali jasné predstavy o tom, ako by mala nová vláda postupovať. Ako hodnotíte súčasný stav po troch rokoch vládnutia?

Považujem túto vládu v mnohých smeroch za vládu premárnených šancí. Moje predstavy boli odlišné najmä v otázkach dôsledného vyšetrovania covidového obdobia, zastavenia masívneho zbrojenia či prehodnotenia prítomnosti amerických vojsk, ktorú som blokoval už v roku 2019. Život je však otázkou kompromisov a musíme sa sústrediť na budúcnosť.

Čo ma však naozaj hnevá, je pasivita našich koaličných partnerov. Ja sa pýtam: ktoré zákony, ktoré ako SNS predkladáme, si neviem obhájiť? To, že verejne prebúdzam Roberta Fica a hovorím mu: „Robert, vládneš, tak vládni! Preber sa a rob dačo, už tri roky vládneš“? Sulík sa mu z Austrálie smeje priamo do očí. Čo chceme? Aby sa vrátil Boris Kollár alebo blázon Matovič? Je zlé, keď Ficovi otvorene poviem: „Haló, budíček smeráci, prestaňte trepať po rádiách“?

Zoberte si ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Minulý týždeň bez váhania zahlasoval za otvorenie prístupových rokovaní Európskej únie s Ukrajinou a Moldavskom, a to bez ohľadu na prebiehajúci vojnový konflikt. To mám ako líder národnej strany ticho šúchať nohami? Pred mesiacom som na tlačovej konferencii varoval, že salámovou metódou sa z Ukrajiny stane osobitný člen za rokovacím stolom a že sa pripravujú materiály o obrannej spolupráci. Keď na to Roberta Fica upozorňujem, keď mu hovorím, aby sme sa pozreli na voľby v Maďarsku a správali sa tak, aby Brusel nepritiahol peniaze a nevytvoril sa tu nový Peter Magyar, tak ho to nezaujíma. Na Slovensku hrozí vznik novej národnostnej strany pod vedením pána Gubíka, kde sa spoja Maďari a Rusíni, dostanú milióny eur z vonku a ohrozia stabilitu. Peter Magyar dostal v Maďarsku desiatky miliónov eur, inak by Orbána v živote neporazil. My musíme konať preventívne, meniť volebné zákony a spájať sily, no premiér rieši iné veci.

Váš osobný vzťah s Robertom Ficom sa teda zmenil?

Môj vzťah s Robertom Ficom je stále dobrý, striktne pracovný, hoci sa už nestretávame tak často ako v minulosti. Sme bok po boku už desať rokov a hlboko si ho vážim. Zároveň mi ho je nesmierne ľúto, obzvlášť po tom hroznom atentáte, ktorý prežil. Vidím v ňom obrovskú bolesť a zatrpknutosť, čomu sa po takejto skúsenosti vôbec nedá čudovať. Skôr sa mu úprimne čudujem, že každé ráno vôbec vstáva a bojuje ďalej. Ide v politických zápasoch až na samotnú hranu. My ho v politike podrážať nebudeme a vládu nerozbijeme, pretože to by nám voliči nikdy neodpustili.

To však neznamená, že budem mlčať, keď povie, že Miroslav Lajčák je dobrý poradca. Lajčáka považujem za priame bezpečnostné riziko v blízkosti premiéra. Zažil som ho v roku 2019, keď ma zastrašoval, aby som nekandidoval za prezidenta, a tvrdil, že oľutujem blokovanie amerických vojsk, Marrákešskeho migračného paktu či Istanbulského dohovoru. Dnes sa dozvedáme o jeho väzbách na americké štruktúry a ja som bol prvý, kto na to verejne upozorňoval. Vtedy sa hovorilo, že Danko ubližuje Ficovi, ale ja hovorím len čistú pravdu.

Tri roky sú príliš dlhá doba na to, aby ministri neprichádzali so zásadnými reformami. Najlepší minister nie je údržbár, ktorý sa fotí na sociálnych sieťach, ale ten, ktorý robí skutočné štrukturálne reformy. Zoberte si rezort spravodlivosti. Zmenili sa trestné kódexy, ale štát stále nemá jasné lehoty na obvinenie, obžalobu či celkové trestné konanie. Prečo nie je ex offo trestne stíhaný svedok, ktorý v procesoch opakovane a dokázateľne klame? Taktiež odmietam, aby premiér útočil na živnostníkov a tvrdil o nich, že kradnú. Živnostníkom pomáham desať rokov a aj preto sme teraz pre nich zrušili transakčnú daň.

O stave v koalícii a legitimite „odpadlíkov“

Pán poslanec Michelko nedávno vyhlásil, že SNS už nebude robiť koaličného brankára, ktorý chytá vlastné góly iných ministerstiev. Ako funguje koaličná rada dnes?

Koaličná rada je v súčasnosti, žiaľ, celá nešťastná. Sedí tam pán Migál, sedí tam pán Huliak – ľudia, ktorí tam ako jednotlivci nemajú čo robiť. Premiér ich umelo legitimizoval, akoby reprezentovali samostatné politické strany. Vládu predsa formálne a politicky tvoria len tri subjekty: Smer, Hlas a SNS. Ak premiér hladká po hlave ľudí, ktorí odišli z nášho klubu, ako mám potom od poslancov vyžadovať stopercentnú disciplínu?

Pán Michelko to pomenoval presne – stačilo bezduchého stláčania gombíkov za cudzie, zle pripravené zákony. Zablokovali sme napríklad absolútne chaoticky pripravený systém záchraniek z dielne ministerstva zdravotníctva. Ak by sme boli takí vydierači, ako je Rudolf Huliak, ktorý chcel byť za každú cenu ministrom a bol schopný položiť vládu, táto koalícia by už dávno neexistovala. Huliak nakoniec riadi oblasť, ktorej podľa môjho názoru rozumie len veľmi málo, a celý ten športový a turistický aparát funguje len vďaka mechanizmom, ktoré historicky nastavila SNS. Fond na podporu športu so 60 miliónmi eur je naším dieťaťom a peniaze z neho idú priamo obciam a zväzom, takže do nich Huliak našťastie nevie priamo zasahovať.

O sociálnych inováciách a prezidentských voľbách

Spomínali ste odlíšenie sa od Smeru prostredníctvom konkrétnych sociálnych opatrení. S čím prichádza SNS v najbližších dňoch?

Ideme sa výrazne odlišovať a prinášať revolučné témy, aby sme Smer prinútili konať. Presvedčili sme partnerov, že musíme upriamiť pozornosť na najstarších dôchodcov. Vytiahol som štatistiky Sociálnej poisťovne a zistil, že na Slovensku žije 26-tisíc ľudí starších ako deväťdesiat rokov, ktorí majú priemerný dôchodok okolo päťsto eur. Navrhol som, aby títo ľudia mali garantované minimum na úrovni osemsto eur, aby si dokázali dôstojne zaplatiť domov sociálnych služieb. Smeráci sa toho chytili a posunuli to dokonca pre ľudí nad 85 rokov, čo vítam.

Zároveň sa nám podarilo presadiť legislatívu, ktorá sa schvaľuje práve zajtra : dôchodcovia s príjmom do tristo eur, mladí ľudia, ženy na materskej a invalidní dôchodcovia nebudú z týchto peňazí platiť žiadne odvody ani dane. V minulosti sme to zaviedli do dvesto eur, teraz hranicu zvyšujeme. Naším cieľom je, aby ľudia nad 85 rokov už nemuseli uvažovať o žiadnom privyrábaní si a prežili dôstojnú starobu. Z mojich rekreačných poukazov sa kedysi všetci smiali a dnes vďaka nim chodí do Tatier 600-tisíc ľudí. Rovnako fungujú aj športové poukazy pre maloleté deti – zamestnávateľ prepláca podstatnú časť nákladov na tréningy bez daní a odvodov. Toto sú reálne výsledky SNS.

Na záver dôležitá otázka k blížiacim sa prezidentským voľbám. Bude SNS opäť podporovať Štefana Harabina?

S pánom Harabinom máme veľmi korektný vzťah a mnohé nedorozumenia z minulosti, kedy mal vlastnú stranu, sme si definitívne vyjasnili. Vždy som si ho v mnohých oblastiach vážil. Keby ho predstavitelia Smeru počúvali už v roku 2006 pri téme Špeciálneho súdu a prokuratúry, nemuseli v neskorších rokoch dopadnúť tak, ako dopadli.

Dnes vidíme realitu v Úrade prezidenta. Keď vznikala táto vládna koalícia, sedel som za stolom s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Pellegrini mal obrovské ambície a ja som mu vtedy otvorene povedal, že z hľadiska veku, hierarchie a politických skúseností by bol najlepším prezidentom Robert Fico. Peter Pellegrini sa vtedy urazil, pretože mal prezidentský úrad vysnívaný pre seba, a pýtal som sa ho, čo bude s Hlasom a s jeho sľubmi. Vyčítal mi, že mu závidím jeho schopnosť objímať babičky a hovoriť s nimi. Dnes prišlo presne na moje slová. Fico fakticky plní reprezentatívnu úlohu prezidenta, cestuje po svete a rokuje, kým o oficiálnom prezidentovi Pellegrinim nie je vôbec počuť a strana Hlas sa politicky trápi od jedného tendra k druhému. SNS bude vždy stáť na strane pevných hodnôt a nečitateľné politické projekty financované oligarchami nepodporí.