Môj profil 
Predplatné
Hoci má Slovensko výraznú agrárnu tradíciu, samotné poľnohospodárstvo sa podieľa na celkovej vyprodukovanej pridanej hodnote podľa analytika iba približne 2 %. Na podobnej úrovni je aj podiel zamestnanosti tohto segmentu na celkovej zamestnanosti. Poľnohospodárstvo má však strategický význam pre potravinovú bezpečnosť a stabilitu ekonomiky. Po piatkovom potvrdení nákazy slintačky a krívačky je zatiaľ podľa Kočiša ťažké odhadnúť dopady. Záležať bude na rýchlosti a efektivite prijatých opatrení. „Je však takmer isté, že škody sa budú počítať minimálne v desiatkach miliónov eur. Okrem strát na samotných chovoch budú významné aj náklady spojené s veterinárnymi opatreniami a obmedzeniami v medzinárodnom obchode,“ vysvetľuje Kočiš.
Slintačka a krívačka môže mať podľa neho výrazný vplyv na zahraničný obchod, keďže ochorenie vedie k zákazom vývozu najmä živých zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka či mliečnych výrobkov. To spôsobuje pokles exportných príjmov a zároveň vytvára tlak na domáci trh. Z krátkodobého hľadiska môžu farmárske ceny dotknutých produktov klesnúť v dôsledku nadbytku na domácom trhu, no zároveň rastú náklady na likvidáciu zvierat, kompenzácie a veterinárne opatrenia. Dlhodobo však môže dôjsť k zníženiu počtu stád, poklesu produkcie a vyšším cenám mäsa aj mliečnych výrobkov.
Keďže ide o kategórie, kde je náš obchod vysoko deficitný, dôležitý bude podľa analytika aj vývoj v širšom regióne. Z pohľadu exportu patria medzi najvýznamnejšie kategórie mliečne výrobky, syry a spracované mäso. Poľsko a Česko už zaviedli zákaz dovozu zo Slovenska. Pri živých zvieratách, vrátane surového mlieka, je slovenský zahraničný obchod podľa Kočiša prebytkový a ich export dosahuje približne 180 miliónov eur ročne. Celkový objem exportu v najviac exponovaných kategóriách bol v roku 2024 na úrovni približne 630 miliónov eur, čo predstavovalo približne 0,6 % celkového exportu.
Kľúčovým faktorom bude rýchlosť zvládnutia epidémie. Pre vysokú infekčnosť môže predstavovať širší problém pre celý región. Predchádzajúce epidémie vo svete ukázali, že pri efektívnej kontrole môže byť slintačka a krívačka zvládnutá do niekoľkých mesiacov. „Ak sa však ochorenie rozšíri alebo nie je rýchlo odstránené, môže mať dlhodobé dopady na agrosektor, ako to vidno pri endemickom výskyte v niektorých častiach Blízkeho východu či Afriky,“ skonštatoval Kočiš.
„Okrem ekonomických škôd sú tu aj psychologické dopady. Britské roľnícke rodiny utrpeli v období epidémie slintačky a krívačky v roku 2001 vážnu traumu,“ uviedol analytik. Podľa výskumu uskutočneného vo Walese trpeli takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom. Britská vláda vtedy prijala tvrdé opatrenia, vrátane plošného utrácania všetkých zvierat v okruhu troch kilometrov od potvrdeného prípadu.
.JPG)
