Americké clá na európske autá predstavujú podľa analytika vážne riziko

„Záležať však bude od konkrétnych podmienok, ktoré zatiaľ nepoznáme,“ skonštatoval analytik.

Slovenský export voči USA je na úrovni približne 4 % HDP, čo predstavuje necelých 5 miliárd eur. Autá sa však na tomto objeme podieľajú približne z 3/4. Slovenský automobilový sektor sa postupne dostáva pod očakávaný tlak. A to vďaka clám a aj prenikaniu konkurencie čínskych elektromobilov na európsky trh.

Audi zo skupiny Volkswagen zvažuje expanziu v Severnej Amerike, čo môže podľa Kočiša predstavovať výzvu aj pre slovenský Volkswagen. Ide o priamy dôsledok protekcionistickej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zatiaľ sa spomína výroba modelu Q5 v Spojených štátoch. Ak sa presunie do USA aj viac produkcie väčších SUV, môže to podľa analytika oslabiť dopyt po modeloch vyrábaných v Bratislave.

„Tento scenár je obzvlášť citlivý vzhľadom na to, že približne 25 % produkcie našej najväčšej automobilky smeruje na trhy v Severnej Amerike. Na druhej strane treba povedať, že export zo Slovenska tvoria najmä luxusné automobilky, pri ktorých bude cenová elasticita skôr nižšia,“ myslí si Kočiš.

Jednoducho povedané, Američania, ktorí si budú chcieť kúpiť veľké SUV, napr. Porsche Cayenn alebo Audi Q8, ktoré sú vyrábané v slovenských podnikoch, si ho zväčša kúpia aj pri vyššej cene.

„Ide totiž o statusovú záležitosť,“ hovorí Kočiš.

Prípadný presun výroby automobilov do Spojených štátov, čo je tiež jedným z deklarovaných cieľov novej americkej administratívy, bude trvať niekoľko rokov. Netreba tiež podľa analytika zabúdať, že clá na oceľ, hliník, či na ďalšie produkty a komodity spôsobia aj to, že sa celý proces výroby v USA po istej miery predraží. Nákladová efektivita by tak aj kvôli nižším platom a niektorým vstupom mohla ostať na našej strane. Samozrejme, potom sú tu ešte ceny energií, ktorým sa v ostatných dňoch intenzívne venuje Európska komisia kvôli zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ-27.

Okrem priamych dopadov amerických ciel na slovenskú ekonomiku tu bude podľa Kočiša aj dopad nepriamy. Väčšinu našich exportov posielame do štátov EÚ-27, pričom časť je určená na reexport. Až pätina slovenského exportu smeruje do Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Možno podľa analytika očakávať, že v prípade zavedenia ciel na úrovni 10 % na Nemecko by sekundárne dopady na slovenské HDP boli v horizonte troch rokov kumulatívne na úrovni približne 1 % HDP.

Potenciálne dopady protekcionistických opatrení tak možno podľa Kočiša očakávať v nižšom HDP na úrovni stoviek miliónov eur ročne. Odrazí sa to aj v pohyboch na pracovnom trhu, mzdách a teda aj v spotrebe domácností. Tieto tlaky a posuny by však mali byť postupné. Pracujúcim podľa analytika naďalej nahráva napnutý trh práce, kde máme stále problém obsadiť pracovné miera dostatočne kvalifikovanou pracovnou silou.

„Očakávame, že slovenská ekonomika v tomto aj budúcom roku porastie na úrovni približne 2 %. Hrozbu ciel berieme ako vážne potenciálne riziko, ktoré by mohlo ukrojiť z našich odhadov rastu HDP niekoľko desatín percentuálneho bodu,“ uzavrel Kočiš.