Bratislava 19. augusta 2022 (HSP/Foto:Screenshot Youtube / Security magazin)
Washington musí okamžite investovať do domácich kapacít na výrobu a opravu vojenskej techniky, píše denník Wall Street Journal
Vojna na Ukrajine by mala povzbudiť politikov vo Washingtone. Ukázala, že americká obranno-priemyselná základňa nie je schopná dodávať americkej armáde zbrane na dlhodobý konvenčný konflikt s veľmocou, akou je Čína. Výrobné linky na rakety Stinger a Javelin určené pre Ukrajinu sú vyťažené na maximum, pričom kritické komponenty sa už nevyrábajú v dostatočnom množstve, aby uspokojili dopyt.
Priemyselné kompetencie potrebné na vedenie trvalej konvenčnej vojny sa oslabili. V roku 2018 identifikovala Trumpova administratíva takmer 300 významných nedostatkov v 10 “rizikových archetypoch” v obrannom priemysle, ako je závislosť od zahraničného dodávateľa, ktoré by mohli priamo ohroziť schopnosť americkej armády viesť veľkú vojnu. Príčiny týchto nedostatkov sú rôzne a sú predmetom diskusií. Siahajú od všeobecného úpadku domácej výroby po neschopnosť Kongresu zabezpečiť predvídateľný cyklus financovania obrany. A taktiež od dravej priemyselnej politiky iných krajín po predpoklad, že budúce americké vojny budú rýchle a rozhodné. Bez ohľadu na príčiny je súčasný stav veľmi nebezpečný.
Vojna medzi USA a Čínou je na obzore. Ak k nej dôjde, nikto by nemal predpokladať, že bude krátka. Na odstrašenie a v prípade potreby aj na víťazstvo v takomto konflikte potrebujú USA špičkovú armádu, ktorú možno udržať, opraviť a zásobovať. Existujú všetky dôvody domnievať sa, že konflikt o Taiwan by viedol k značnému vyčerpaniu zdrojov USA. Na to, aby v takomto kontexte zvíťazila americká domáca priemyselná základňa, bude musieť v reálnom čase nahradiť kritické letecké, námorné a vesmírne platformy, ako aj kľúčovú muníciu.
Počas kubánskej krízy mali USA 28 lodeníc schopných stavať zaoceánske vojenské alebo obchodné lode. Dnes v oblasti pôsobenia tichomorskej flotily zostávajú len dve námorné lodenice a menej ako 20 suchých dokov, čo je oveľa menej, ako námorníctvo potrebuje. Väčšina prístavných žeriavov – nevyhnutných na opravu a stavbu lodí – sa vyrába v zahraničí, často v Číne. V prípade vojny by námorníctvo malo problém opraviť svoje lode.
Ďalšou obavou je dlhý logistický chvost potrebný na podporu amerických síl cez “tyraniu vzdialenosti” v Tichomorí. Bojové kapacity námorníctva podporuje len niekoľko pomocných a záložných lodí. Vzhľadom na to, že civilné obchodné loďstvo je zredukované takmer výlučne na domácu dopravu a infraštruktúra na výrobu nových plavidiel je obmedzená, je jednoduchou realitou, že USA by v prípade dlhšieho transtichomorského konfliktu čelili vážnym ťažkostiam.
Reakcia Pekingu na návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane podčiarkuje naliehavosť situácie. Vojna môže prísť ešte v tomto desaťročí a USA musia byť pripravené. Bez obranno-priemyselnej základne, ktorá dokáže rýchlo vyrábať a opravovať platformy a muníciu, bude americká armáda ako skvelé futbalové mužstvo, ktoré dokáže hrať len prvú štvrtinu. Na odstránenie tejto slabiny musia administratíva a Kongres uskutočniť okamžité a cielené investície. Tie by sa mali zamerať na letecké, námorné, vesmírne a muničné kapacity vrátane súkromných a verejných lodeníc, zariadení na opravu lodí a súvisiacej infraštruktúry.
Spoločnosti z každého odvetvia hospodárstva by mali byť schopné pomôcť pri riešení tejto výzvy. Naliehavo potrebujeme aj obchodné námorníctvo schopné podporovať armádu v čase vojny a kádre kvalifikovaných remeselníkov, ktorí môžu vykonávať dôležité priemyselné práce, ako je zváranie a montáž potrubí.
USA budú možno čoskoro musieť bojovať a vyhrať intenzívnejšiu vojnu, než akej čelili za posledné desaťročia. Čína sa nenechá odradiť, pokiaľ neuvidí, že USA sú pripravené, a priemyselná základňa je na to nevyhnutná. Nie je času nazvyš.