V prvom rade, Venezuela nie je členským štátom USA, takže USA nemajú čo vojensky na území Venezuely zasahovať. Z medzinárodného práva si však Američania urobili trhací kalendár, a keďže sa situácia nevyvíja tak ako by chceli, sú rozhodnutí svoje predstavy docieliť so zbraňou v ruke. Z minulosti je známe, že nacistické Nemecko, keď sa neakceptovali nemecké politické predstavy, okamžite siahalo k zbraniam.

Guaidó sa otvorene diskreditoval, jeho hlavným cieľom je slúžiť americkým pánom a odovzdať im venezuelský ropný priemysel k dispozícii.

Je nepochopiteľné, ako môže Guaidó vyzývať Američanov k tomu, aby vtrhli do Venezuely a prehlbovali sankcie, ktoré najbolestnejšie zasahujú venezuelské obyvateľstvo. A do toho, ešte Guaidó hovorí o svetlej budúcnosti Venezuely pod americkou kuratelou. Ale pod americkou kuratelou je Kolumbia, Honduras či Haiti a o žiadnej svetlej budúcnosti tam nemôže byť ani reči.

Vo Venezuele sa teda Američania rozhodli reagovať podľa líbyjského, sýrskeho či irackého scenára. Američania zúfalo potrebujú ropu a ropa Iraku, Sýrie či Líbye a Saudskej Arábie už evidentne nestačí, pretože americké ekonomické problémy sú kolosálne.

Ak Američania ovládnu aj venezuelskú ropu, ocitne sa väčšina ropných zdrojov (mimo ruských či čínskych) pod ich priamou kontrolou. Američania sú presvedčení, že vďaka tomu skrotia čoraz viac neposlušných Európanov a budú môcť vyvíjať aj tlak proti Rusku.

Američania sú rozhodnutí zopakovať scenár z roku 1986, kedy sa dohodli so Saudskou Arábiou o dočasnom zvýšení ťažby ropy. Ceny ropy klesli, Rijád síce utrpel výrazne finančné straty, no Washington dosiahol svoj cieľ. Ekonomika ZSSR sa zrútila a za 5 rokov Sovietsky zväz zanikol. Američania chcú podobný scenár zopakovať ešte raz, dnes však Rusko výrazne skrátilo svoju závislosť na distribúcii surovín. Vo Venezuele má ale Moskva svoje osobné záujmy a agresivita Američanov voči Venezuele je americkým pokusom oslabiť národné záujmy Moskvy, čo Rusi nepripustia.

Venezuela nie je v zápase voči arogantnosti USA osamotená. Okrem Ruska pomáhajú Venezuele aj Číňania, Irán, Bolívia, Kuba, Nicaragua, Sýria, Turecko a množstvo iných štátov, ktoré odmietajú americký diktát a americké presadzovanie Guaidóa považujú za neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu.

Američania sa okrem iného obávajú aj čínskych aktivít vo Venezuele. V prípade americkej agresie môže pokojne prísť k stretu záujmov troch veľmocí (Rusko, Čína a USA) na venezuelskej pôde, čo môže mať ďalekosiahly dopad na medfzinárodnú situáciu vo svete.

Američania už utrpeli porážku v Sýrii a nová porážka vo Venezuele by pre nich mohla mať fatálny charakter.

Podľa portálu iarex je možné, že v blízkej dobe do Venezuely prídu aj ďalší ruskí vojaci. Rusko a Venezuela spolupracujú, rovnako ako Rusko a Sýria. Venezuela má záujem na prehlbovaní spolupráce s Ruskom v ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i vojenskej oblasti.

Venezuela je suverénny štát a Američania nemajú čo zasahovať do venezuelských vnútorných vecí. Podľa venezuelských úradov Rusi môžu vo Venezuele ostať tak dlho, ako uznajú za vhodné a môžu rozširovať svoj vojenský kontingent, rovnako ako Číňania.

Prvá ruská vojenská skupina špecialistov prišla do Venezuely 23.3.2019. V čele ruskej skupiny stojí náčelník Hlavného štábu pozemných vojsk generálplukovník Vasilij Tonkoškurov, v ruskom kontingente sú počítačoví experti (ochrana venezuelského priemyslu, bankového sektoru a i. pred útokmi amerických hackerov), vysokí ruskí štábni dôstojníci (zvyšovanie bojového potenciálu venezuelských ozbrojených síl), experti protivzdušnej obrany (Američania  nebudú môcť narúšať vzdušný priestor Venezuely ako v Sýrii) a vojaci špeciálnych síl, zodpovední za ochranu vysokých ruských dôstojníkov.

Dňa 6.4.2019 začína Guaidó a jeho prívrženci, podporovaní USA akcie protestu voči Madurovi. Podľa venezuelskej tajnej služby sú už pripravení podľa ukrajinského vzoru aj neznámi sniperi, ktorí začnú strieľať a vytvárať sakrálne obete.

Ak bude zasahovať venezuelská polícia, bude musieť zasahovať tvrdo a budú sa musieť uplatniť postupy proti farebným revolúciam, ktoré si úspešne vyskúšali Číňania počas “Dáždnikovej revolúcie v Honkongu, alebo Iránci, ktorí jednoducho postrieľali a zlikvidovali všetkých “roztliestkavačov farebnej revolúcie”.

Podľa tvrdého krídla v Madurovej strane, bude musieť polícia tvrdo zasahovať  nielen proti demonštrantom, ale najmä proti Guaidóvi. Ak by nebolo Guaidóa, Američania by si museli vytvoriť ďalšiu figúrku pomocou ktorej by ovplyvňovali situáciu vo Venezuele, a to by im dlhší čas trvalo. Čas je však komodita, ktorej majú Američania kvôli svojím ekonomickým problémom nedostatok.

Nepriamo s udalosťami vo Venezuele môže súvisieť rast napätia v Líbyii. Portál politexpert píše o práve trvajúcej ofenzíve maršála Haftara, ktorý sa snaží zjednotiť celú Líbyu pod svojím vedením. Ak by sa mu to podarilo, možnosti Američanov v Líbyii by sa výrazne znížili. Američania to chápu, Sergej Lavrov už však uviedol, že je neprípustné, aby cudzie krajiny zasahovali do líbyjských udalostí.

Američania tvrdia, že sú pripravení zasahovať vojensky vo Venezuele. Budú však schopní naraz zasahovať aj v Líbyii Sýrii, Iraku či Afganistane, keď sa tam začnú súčasne bojové akcie a problémy?