Amatérsky pokus polície o prieskum verejnej mienky. Musela vypnúť komentáre

“Dobra je viac… 8328:2003. Nebuďte ticho,” uviedla polícia v dnešnom statuse.

Komentáre pod zmeneným logom, teda statusom ktorý hodnotia ako úspešnú ukážku dobra, ale polícia vypla: “Po dosiahnutí určitého počtu komentárov sme možnosť komentovania vypli pre všetkých z dôvodu množiacich sa vulgárnych komentárov.” Bolo ich toľko, že začali “promptne zahlcovať diskusný priestor, čo vedie k demotivácii ostatných, ktorí majú záujem o vecnú a slušnú diskusiu. Preto nie je možné hodnotiť reakcie verejnosti podľa počtu takých či onakých komentárov.” Takže zverejnené skóre je skóre lajkov, aj keď v texte ostal relikt, ktorý svedčí o tom, že pôvodne chceli porovnávať komentáre: “V prípade tohto statusu ide o značný nepomer. 8328 ku 2003. Na celej čiare “zvíťazili” pozitívne komentáre.”

Naznačuje to, že text vyhodnotenia niekto napísal skôr, než sa rozhodli pre spočítanie lajkov. Súdny človek sa čuduje, že vôbec nejaké nesúhlasné komentáre boli, ak vezme v úvahu vyhrážky polície smerom k “nenávistným prejavom”.

Ešte nedávno bolo jasné, že nenávistný prejav je taký, ktorý schvaľuje násilie alebo vyzýva k násiliu voči skupine ľudí. Dnes sa z definície nenávistného prejavu stali pohyblivé piesky.

Môžete verejne priať smrť najvyššiemu predstaviteľovi jadrovej mocnosti alebo zakázať vstup špičkovým športovcom len kvôli ich miestu narodenia či štátnej príslušnosti. Môžete verejne z titulu štátnej funkcie nazývať skupinu občanov psami. Na druhej strane sú skupiny ľudí, ktoré nesmiete napríklad uraziť tým, že vyslovíte nesúhlas s ich názormi, lebo už aj to môže byť považované za prejav nenávisti, ktorý treba trestať.

Toto by nebolo možné, ak by Slovensko bolo právny štát. V právnom štáte totiž bežný občan aj bez znalosti zákonov má pomerne presnú predstavu o tom, čo už nemôže. Ale ak sa definície pojmov takto hýbu, človek sám si nasadí chomút autocenzúry, a o to asi ide, aby boli ticho tí, ktorí nesúhlasia. Počas komunistickej normalizácie boli dve témy, o ktorých sa kolektívne mlčalo: vedúca úloha strany a sovietske vojská na cudzom území. Pokrok nezastavíš, zoznam tém, o ktorých sa nehovorí, sa nám utešene rozrastá.