V stredu 7. februára jednotky ruskej armády uskutočnili prielom do centrálnej časti Avdejevky, hlboko do obytnej zóny. Obrana nepriateľa sa zrútila na nečakanom mieste, podobne ako sa to predtým stalo v oblasti opevnenia Carská Ochota.

Postupujúc zo severovýchodu medzi Koksochimom (závod AKHZ) a starou zatopenou pieskovňou “Golubyje ozera”, útočné jednotky 114. brigády (vytvorenej na báze bývalého práporu “Vostok”) a 30. motostreleckej brigády “Samara” 2. vševojskovej armády sa pokúšajú prerezať Avdejevku na polovicu v jednom z najužších úsekov mesta.

Avdejevka sa tiahne ako črevo od severozápadu na juhovýchod a v strede je prerušená železnicou. Teraz ruské ozbrojené sily obsadili most (nadjazd) cez hlavnú vetvu železnice juhovýchodne od Koksochimu a postupujú ďalej, čím rozširujú predmostie. Rozsah odvážnej ofenzívy bol 2,5 kilometra široký a až kilometer hlboký. Pouličné boje prebiehajú na uliciach Čisťakov (najbližšie k železničnej trati zo severnej strany), Lesja Ukrajinka, Sapronova, Peršotravneva (1. mája) a Stepnaja.

Jednotky AFU sa pokúšali o protiútok, ale bez úspechu. Teraz je hlavná tepna zásobujúca hlavnú posádku Avdejevky – Priemyselná trieda – vzdialená asi 400 metrov, na ktorej sú zničené sklady a pomocné budovy železničnej stanice “Avdejevka”. Pod kontrolu ruských ozbrojených síl sa dostala aj severná časť kameňolomu Golubyje ozera. A po obsadení SNT “Ivuška” sa ruské vojská dostali na okraj ulice Nezávislosti, odkiaľ je pešo dosiahnuteľné aj tzv. staré mesto.

Ukázalo sa, že samotný koksárenský závod je odrezaný od hlavnej obytnej štvrte Avdejevky (závod sa rozlohou takmer vyrovná mestu, ale závod je štvorcový a mesto je podlhovasté). Zároveň je posádka mesta odrezaná od zásobovania. Teraz sú hlavné sily posádky AFU sústredené vo výškovom mikroobvode “Chimik”, ktorého konfigurácia umožňuje kontrolovať step na juhu a juhovýchode, čo bráni postupu ruskej skupiny pri obci Severnoje, aj centrum mesta s nízkou zástavbou.

AFU tiež naďalej drží “staré” opevnené body na juhu Avdejevky (“Zenit” – základňa protivzdušnej obrany, “Čeburaška” na križovatke) a východne od nej, vrátane filtračnej stanice. Je ťažké presne posúdiť, akými silami sa nepriateľ drží na týchto pozíciách. Vo všeobecnosti je pohyb AFU v rámci Avdejevky a posíl zvonka teraz možný len v noci a v malých skupinách, v dôsledku čoho jednoducho neexistuje zmysluplná rotácia.

Inými slovami, vidíme výrazný postup ruských vojsk v Avdejevke. Ako k tomu došlo a čo to umožnilo?

Po prielome pri Carskej Ochote nastal dvojtýždňový útlm. Počas týchto dvoch týždňov sa AFU snažila za každú cenu vytlačiť zakopané ruské jednotky zo Sobornej ulice a znovu sa dostať k Carskej Ochote. Ukrajinské posily sa sústredili v štvrti Chimik a odtiaľ sa v noci v malých skupinách presúvali na juh. Boli zničené pri svojom priblížení a Chimik bol neustále bobardovaná bombami FAB a ostreľovaný ťažkým delostrelectvom.

V dôsledku toho utrpela posádka Avdejevky a posily zo západu pri desiatkach nezmyselných útokov počas týchto dvoch týždňov obrovské straty. Útočné možnosti ukrajinských ozbrojených síl boli úplne vyčerpané – a po celom perimetri Avdejevky nepriateľ prešiel do obrany.

Bolo potrebné len trochu počkať. “Taktická pauza” je veľmi účinná metóda, ak viete, ako ju použiť, a nie je to prvýkrát, čo ruská armáda túto techniku použila. Teraz, o dva týždne, bol vypracovaný nový útočný plán v oblasti, ktorú nepriateľ považoval za nepriechodnú.

AFU premenila samotný závod Koksochim na pevnosť po jeho obvode, zatiaľ čo zvyšok mesta sa bráni pomocou niekoľkých pevnostných bodov mimo jeho hraníc. Za jeden z nich sa považoval kameňolom Golubyje ozera, ktorý mal kryť smer, kde sa uskutočnil prielom. To znamená, že podľa ukrajinskej logiky sa ruské ozbrojené sily mali najprv vysporiadať s lomom a až potom uvažovať o postupe do hĺbky mesta. Ale dopadlo to presne v opačnom poradí.

V priebehu niekoľkých dní ruské jednotky urobili z tohto smeru a až do hĺbky mesta pre nepriateľa skutočné peklo. Postup však nezabezpečoval obvyklý “palebný val”, ale ultrapresné údery ťažkými zbraňami vrátane FAB, ktorých sa ukrajinské ozbrojené sily veľmi boja.

Samotný nepriateľ konštatuje, že akcie ruského letectva a ďalekonosného delostrelectva počas prielomu boli mimoriadne presné.

Potom do prielomu vyrazili útočné skupiny – v súčasnosti hlavné úderné sily na všetkých smeroch. V hĺbke ich postup podporovali tanky, ktoré eliminovali podobnú podporu obrany zo strany AFU – nepriateľ sa pokúšal zaviesť do boja záložné tanky zo strany Priemyselnej triedy a spoza západného oplotenia Koksochimu.

Mimoriadne dôležitým cieľom bol nadjazd nad koľajiskom železnice – hlavná a jediná prekážka pred Industrialnym prospektom. Útočným skupinám oboch brigád sa podarilo celý nadjazd obsadiť z chodu. Nepriateľ bol rozprášený, AFU nestihla vyhodiť most do vzduchu. Potom útočné skupiny rozšírili predmostie, dostali posily a v tyle prielomu začali čistiť okolie SNT “Ivuška” s ďalším obsadzovaním severnej časti lomu.

Každá útočná operácia je výkon sám o sebe. Ale tento odvážny prielom do centra Avdejevky bol naozaj veľmi dobre premyslený.

Počnúc tým, že nepriateľ tento smer vôbec nepovažoval za nebezpečný a podarilo sa ho dva týždne dezinformovať a v tomto jeho presvedčení udržať. Potom nasledovala práca prieskumu, vrátane leteckého, ktorý zbieral materiál pre ciele delostrelectva a FAB. A potom dopredu vyrazili útočné skupiny, vytvorené z mužov celkom nebojácnych, pretože ide o staromódny útok na nepriateľské pozície. Síce rozbité delostrelectvom a dobre preskúmané pozície, ale predsa len ide o nízku mestskú zástavbu, po ktorej sa chaoticky pohybuje rozvášnený nepriateľ a každá pivnica je nebezpečenstvom.

Ruskí útočníci sa postupne stávajú elitou armády bez ohľadu na to, ku ktorej konkrétnej brigáde, jednotke či dokonca útvaru armády pôvodne a oficiálne patria. Za každou správou o prielome, dokonca aj o malom postupe v Georgievke, Novomichajlovke a Bogdanovke je práca a hrdinstvo útočných skupín.

To, samozrejme, neruší ani neznižuje zásluhy všetkých ostatných jednotiek a druhov vojsk, ktoré sa podieľali na prielomových operáciách. Napríklad ženistov, ktorí účinne odstránili nepriateľské mínové polia v SNT “Ivuška”, cez ktoré sa uskutočnil prielom. Útočné oddiely sú však teraz novým špecifickým druhom pechoty, ktorý sa formuje doslova pred našimi očami.

A v podmienkach moderných bojových operácií, keď súčinnosť medzi jednotlivými druhmi a “poddruhmi” vojsk musí byť nadmieru intenzívna, sa práve útočné čaty stávajú tým kopím, kvôli ktorému bolo všetko vymyslené.

Obrana Avdejevky je rozbitá. Ale ukrajinskí vojaci sú stále pripravení klásť odpor, schopnosť riadiť jednotky AFU sa zatiaľ podarilo zachovať. Najzreteľnejším cieľom ďalšieho vývoja prielomu je uzavrieť zásobovanie nepriateľskej skupiny v obytnej časti Avdejevky pozdĺž Priemyselnej triedy.

Ruské velenie ukázalo, že dokáže zvoliť netypické smery a organizovať nečakané presuny. A na čele postupu bude vždy nový druh vojsk – útočné jednotky, ktorých priemerný vek sa pohybuje okolo 35 – 40 rokov. Skúsenosti nemožno zastaviť.

Prečítajte si tiež:

• Sily AFU sú vyčerpané, front sa môže zrútiť. Pochmúrne slová bojovníkov

Spravodajské služby USA odporučili Ukrajine vzdať sa