Najviac dôkazov prináša na svojich tlačovkách Smer. Ako povedal Kaliňák, zverejňujú ich, keď im ich niekto donesie. Tomu sa ťažko verí, ale nateraz to nie je dôležité. Poďme sa pozrieť na obsah zverejňovaných dôkazov.

Ako sa to začalo

Z toho, čo bolo zatiaľ zverejnené, si vieme vyskladať nasledujúci obsah a dej.

Príbeh začína po zmene vlády, keď sa Matovič dostal k moci a začal riešiť, ako prakticky dosiahnuť naplnenie svojich sľubov, ale najmä svojich túžob a zlikvidovať stranu Smer pozatváraním jej politických špičiek. Kto vie, kam až siahali jeho úvahy, ale ak by sa mu to podarilo, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mu otvorila cesta k dlhému vládnutiu, lebo by zlikvidoval Smer a Hlas, a tak vlastne celú relevantnú opozíciu.

Svojho inkvizítora, dnes už to vieme, našiel v osobe Daniela Lipšica. Dá sa predpokladať, že sa porozprávali a dohodli. Pravdepodobne sa ich záujmy stretli v širšom rozsahu.

Následne začala trápna fáza inštalácie Daniela Lipšica do úradu. Najprv sa chvíľu hovorilo o pozícií generálneho prokurátora, ale rýchlo sa ukázalo, že toto je nepriechodné. Následne sa začala fáza Daniel Lipšic – špeciálny prokurátor. Lipšic však nespĺňal kritériá, preto sa tieto museli zákonom upraviť.

Diletanti z novej vládnej koalície však ani toto neurobili poriadne (čo už malo všetkým naznačiť, čo nás čaká) a ukázalo sa, že Lipšic potrebuje na tento post ešte bezpečnostnú previerku, ktorú nemal. Tu promptne zasiahol jeho sused, vtedy už nový minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a túto bezpečnostnú previerku Lipšicovi cez svoje ministerstvo vybavil. Opozícia hovorí o nezákonnom postupe a celá táto hra s bezpečnostnou previerkou ešte pravdepodobne bude predmetom trestnoprávneho vyšetrovania.

Každopádne, Lipšic bol konečne inštalovaný tam, kde ho chceli Matovič a spol. vidieť a odkiaľ mohol začať loviť hlavy Matovičových politických oponentov.

Ako sa rozhodli postupovať

Lipšic sa počas výkonu svojej advokátskej praxe naučil niekoľko vecí. Jednak to, že ak sa obvinenému ponúkne veľké zníženie trestu, je ochotný sa priznať aj ku veci, ktorú nespáchal a tiež to, čo bolo z dnešného pohľadu zaujímavejšie, že kľudne krivo obviní, koho je treba. Jednoducho obchod, nič osobné.

S touto „odbornou“ výbavou sa Lipšic ujal pozície šéfa špeciálnej prokuratúry a začal konať.

Začali sa zatýkania a trestné stíhania. Do väzby boli vzatí ľudia ako Makó, Beňa, Suchoba, Imrecze, Slobodník atď.. Ich usvedčovali mafiáni Tiger (Peter Petrov) a Zemák (Matej Zeman).

Z obvinených sa postupne stali kajúcnici. Pojem „Kajúcnicni“ na tri roky ovládol slovenské politicko-tresnoprávne divadlo. Išlo o obvinených, ktorí sa vo väzbe zlomili, priznali sa výmenou za znížené tresty a začali usvedčovať, dnes sa ukazuje, koho bolo treba.

Vo väzbe sa tak ocitli politici Róbert Kaliňák, policajní prezidenti Tibor Gašpar, dnes už nebohý Milan Lučanský, podnikatelia Jozef Brhel, Norbert Bödör, Martin Kvietik atď.

Všetkých na striedačku usvedčovali tí istí kajúcnici.

Nikto netvrdí, že niektorí z týchto ľudí nepáchali nejakú trestnú činnosť, len ak sa tak stalo, malo to byť riadne vyšetrené normálnymi vyšetrovacími metódami a zdokumentované, podložené dôkazmi. Ak sa štát posunie na úroveň, že nejakých ľudí chce potrestať cez vyfabulované obvinenia, stráca sa tu akákoľvek právna istota pre všetkých. Jednoducho takéto dosahovanie spravodlivosti je neprípustné a pre celú spoločnosť veľmi nebezpečné.

Aby však takéto niečo mohlo fungovať musela existovať celá sieť na všetkých možných úrovniach vládnej moci a OČTK.

Para tvrdí, že celá táto (trestná) aktivita vznikla u Lipšica. „Lipšic je hlavou tejto skupiny, pričom jeho výkonnou zložkou sú príslušníci NAKY Čurillovci, vybraní prokurátori UŠP predovšetkým Repa a Šurek,“ tvrdí právnik Para, ktorý sám bol touto skupinou vzatý do väzby.

Ak teda je Lipšic po Matovičovi hlavnou hlavou a nápomocní sú mu hlavne niektorí prokurátori – pričom sa spomínajú najmä Repa a Šurek, výkonnú zložku majú na starosti takzvaní Čurilovci – vyšetrovatelia NAKA – Čurilla, Sabota (ktorý sa medzitým priznal k trestnej činnosti), Ďurka atď.. Do skupiny majú byť podľa opozície zapojení aj Svitok, Štánik, Kulik, Juhás a ďalší.

Toto všetko by nefungovalo bez zainteresovaných sudcov. Tu sa najviac spomína sudkyňa špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská a sudca najvyššieho súdu Juraj Kliment.

Schéma pravdepodobne vyzerala takto. Vyšetrovatelia NAKA – Čurillovci dostali pokyn odstíhať niektorého politika zo Smeru alebo Hlasu, prípadne SNS. Dohodli krivé výpovede s niektorými kajúcnikmi, ktorí svedčili voči konkrétnej osobe, pričom takmer vždy malo byť trestným skutkom poskytnutie úplatku.

Následne Čurillovci s požehnaním niektorých spolupracujúcich špeciálnych prokurátorov dotyčného obvinili a vzali – spravidla s veľkou pompou a množstvom kukláčov – do väzby. Tam sa ho psychickým nátlakom pokúšali zlomiť, a ponúkli mu zase podľa už zabehnutej schémy zníženie trestu a pozíciu kajúcnika, výmenou za to, že obviní niekoho ďalšieho – záujem bol hlavne o hlavu Fica.

O vzatí do väzby rozhoduje sudca. V prípade týchto trestných stíhaní sudca špecializovaného trestného súdu. Vyšetrovatelia, podľa toho čo bolo zatiaľ zverejnené, preto pravdepodobne čakali, kým bude mať službu s nimi spolupracujúci sudca, ako napríklad z tejto činnosti podozrivá Pamela Záleská a vtedy zatkli podozrivého a požiadali o jeho vzatie do väzby.

Po vzatí do väzby mohol nastúpiť vyššie spomínaný psychický teror a nátlak. Treba si uvedomiť, že niektorí takto, na základe svedectiev týchto univerzálnych kajúcnikov, vzatí do väzby tam strávili mesiace ale i rok.

Tieto prepojenia a postupy musí samozrejme dokázať vyšetrovanie, dovtedy pôjde iba o dohady.

Prečo sa to všetko nepodarilo

Schéma bola vymyslená dobre, fungovala už veľakrát v minulosti ale teraz nie. Čo sa pokašlalo?

Pravda bude asi tá, že to čo dobre fungovalo u mafiánov, keď jeden na druhého za zníženie trestu a podobné úľavy, svedčil v nejakej ďalšej veci, obvinil ho napríklad z ďalšej vraždy, nikoho to nezaujímalo. Verejnosť na to nedbala. Každému to bolo jedno. Jedna vražda, dve, tri – je to riadne preukázané? Nie je? Iba cez kajúcnikov? Nevadí, nech ide sedieť, má toho na rováši i tak plno.

Toto však nezafungovalo u politikov, ktorých viac ako polovica národa chce vidieť pri riadení štátu a nie vo väzbe a nezafungovalo to ani pri bohatých podnikateľoch, ktorí majú tímy špičkových právnikov a šlendriánstvo vyšetrovateľov, prokurátorov a kajúcnikov sa potom neodpúšťa.

Dnes sú v podstate všetci obvinení so známych káuz vonku. Prepustili ich súdy, ktoré nemohli akceptovať na vode postavené príbehy univerzálnych kajúcnikov (vyšetrovania niektorých obvinených však ešte pokračujú, ale už na slobode).

Schéma a jej mediálne krytie sa začali rozpadať

Je úplne prirodzené, že ak sa v spoločnosti deje niečo také, vznikne názorová opozícia aj v zainteresovaných silových zložkách, keď niektorí príslušníci sa takpovediac na to už nemôžu pozerať.

Prvé pochybnosti o metódach vyšetrovateľov prišli od SIS. Tá svoje zistenia posunula policajnej inšpekcii. Tam vznikol dnes už preslávený tím Oblúk pod vedením Diany Santusovej, ktorý začal Čurillovcov a ich metódy vyšetrovať.

Postupne sa začali ozývať policajti, ktorí videli čo sa deje a nemohli mlčať. Proti Čurilovcom tak svedčia Ján Kaľavský, Marián Kučerka a ďalší.

Vznikli tak tony materiálov, hodiny odposluchov nahrané počas dlhých mesiacov, keď boli Čurillovci sledovaní, odpočúvaní a hlavne, nevedeli o tom.

Postupne časti týchto odposluchov začali presakovať na verejnosť. Najprv to bol šok, lebo všetci sme žili vo viere, že sa riadne vyšetruje trestná činnosť verejnosti známych osôb, ktoré mali byť predtým chránené.

Postupne sa však táto predstava rozpadala a bolo stále jasnejšie, že na NAKA sa používajú metódy, ktoré sú samé o sebe trestné a že organizovaná skupina sa tu snaží dosiahnuť potrestanie svojich nepriateľov nezákonnými metódami.

Následne to celé prepuklo do otvoreného boja medzi inšpekciou a Čurillovcami, pričom Čurillovcom sa nateraz podarilo tento súboj vyhrať a inšpekciu ovládli. Malo sa tak stať s pomocou ministra vnútra Romana Mikulca a prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana.

Tu treba pripomenúť, že ani Štefan Hamran nespĺňal kritéria pre výkon funkcie policajného prezidenta a podmienky sa museli kvôli nemu upraviť. Aj to svedčí o tom, že posty bolo treba obsadiť vernými a nie kvalifikovanými. Príslušnosť k skupine a ochota urobiť čiernu robotu boli dôležitejšie ako odbornosť.

Odpoveď Čurillovcov

Keď sa Čurillovci dozvedeli, že sú sledovaní, odpočúvaní a vyšetrovaní, zažili pravdepodobne veľký šok. Ich odpoveďou bola snaha dostať sa za každú cenu k vyšetrovaciemu spisu, aby zistili, „čo na nich majú“ a mohli sa pripraviť na adekvátnu obranu.

Druhým krokom bolo začatie trestných stíhaní voči všetkým, ktorí sa im postavili. Dnes sú v podstate všetci trestne stíhaní, viacerí boli vo väzbe vrátane riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Obvinený a odvolaný bol aj jeho následník na pozícií riaditeľa SIS Michal Aláč.

Nakoniec niektorí Čurillovci ako Pavol Ďurka boli preradení na policajnú inšpekciu, kde spolu s ďalšími členmi skupiny dnes vyšetrujú sami seba a Fico tvrdí, že zametajú stopy. Podľa Roberta Fica mal príslušník policajnej inšpekcie Juraj Svítok, napísať poverenie sám sebe a následne odobrať spis aj so všetkými dôkazmi vyšetrovateľom, pričom Fico tvrdí, že sa teraz skupina pokúsi zlikvidovať dôkazy.

Každopádne toto sú už zúfalé kroky ľudí, ktorí sú si vedomí napáchaných trestných činov a riskujú, aby čo najviac sťažili svoje neskoršie vyšetrovanie nedbajúc už na nejaké porušenie predpisov, lebo je jasné, že aj toto konanie bude neskôr vyšetrované.

Kam siahajú chápadlá chobotnice

Práve toto je omnoho nepríjemnejšie prekvapenie.

Vychádzať sa dá zatiaľ iba z odposluchov, kde sa Čurillovci bavia o niektorých osobách, ktoré im mali byť nápomocné, ako napríklad sa tam spomína vtedajší minister vnútra Mikulec, ktorý mal byť o veciach informovaný a mal ich chrániť.

Z najnovších zverejnených odposluchov sa ukazuje, že v organizovanej skupine, ktorá sa podieľala na činnosti Čurillovcov mali byť aj novinári. Konkrétne sa v odposluchoch spomínajú novinári portálu Aktuality, ale podľa slov vyslovených na tlačovke Smeru, by malo ísť aj o novinárov denníka N a denníka Sme.

Smer na svojej tlačovke zverejnil odposluchy Čurillovcov, z ktorých je jasné, že s nimi aktívne spolupracovali novinárky Aktualít Annamária Škarbová Dömeová, Laura Kellöová ako aj šéfredaktor portálu Bárdy.

Vyšetrovateľ Sabota (Čurillovec, ktorý sa už priznal k trestnej činnosti) v odposluchu hovorí vyšetrovateľovi Ďurkovi:

Ja mám byť zajtra ráno s Kellöovou, ja som jej pripravil nejaké veci …. šak aby sa vedela, načo sa pýtať….

V ďalšom odpočutom rozhovore zas vyšetrovateľ NAKA Čurilla rozpráva svojmu kolegovi Daňkovi o telefonáte s redaktormi Aktualít Dömeovou a Bárdym:

„…volala Dömeová, že…tá z Aktualít, aj s tým šéfredaktorom, to je Bárdy, či kerý … a že proste oni si myslia, že v súčasnej situácii, by bolo určite najlepšie poskytnúť nejaký rozhovor … aby sme jednoznačne, sa vyjadrili, že to je z ich strany (Smer)  nátlak, že oni to zverejnia na všetkých stránkach… aby proste donútili Mikulca, aby sa rozhýbal… lebo, že aj tak keby to neboli oni do toho bušili, bušili, tak ona si myslí, že už dneska by sme boli už zadržaní … zadržali, veď né, Dömötöra, Dömötör, Csaba Dömötör, ten jeden, dneska ho zadržali, o dvanástej má výsluch na inšpekcii … a to už aj ona (Dömeová) povedala, že keby neboli oni do toho bušili, tak, že už by brali aj nás … a to mi už povedal, Braňo, či Robo, či kto… že mali zobrať dneska aj Tigra, aj Zemáka…. len ich nenašli …. a že aj my sme mali ísť dneska, ale že skrz ten článok, že to nemohlo byť… ona tu príde, ona si porobí poznámky…. tak vieš sa s ňou môžeme dohodnúť, že ona by nás snáď usmernila, že ako…. môžem s ňou dohodnúť, nech sem dôjde, ja neviem o druhej, a niečo v nejakých rozumných intenciách jej môžeme dať… „

Z týchto odposluchov vyplýva niekoľko dôležitých faktov. 1. že novinári Aktualít dostávali úniky zo spisov 2. že aktívne pomáhali a radili Čurilovcom, pravdepodobne ako čo najlepšie mediálne postupovať a za účelom ich mediálnej prezentácie im dávali priestor vo svojich médiách 3. že aktívne publikovali články, ktoré mali verejnú mienku prikloniť na stranu Čurillovcov a v konkrétnom prípade aj zabrániť ich vzatiu do väzby.

Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident na tejto tlačovke vyslovil názor, že toto konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu – Poskytovanie pomoci páchateľovi trestného činu.

Robert Kaliňák zas na tlačovke tvrdil, že policajti NAKA vrátane prezidenta policajného zboru Hamrana a jeho zástupcu obchodovali informácie z policajných spisov s vybranými novinármi Aktualít, denníka N a Sme a toto konanie nazval korupcia, vo veľkom rozsahu, pokračujúcim trestným činom a trestným činom spáchaným organizovaným spôsobom (teda, že ho spáchala organizovaná skupina páchateľov).

Róbert Kaliňák naviac zlovestne poznamenal, že ide o prepojenie policajnej mafie s mediálnou obcou a že odposluchov, kde novinári spolupracujú s vyšetrovateľmi a ďalšími osobami podozrivými z páchania trestnej činnosti je viac, že odpočúvania boli rozsiahlejšie a nahraté sú rozhovory Kellöovej s prokurátorom špeciálnej prokuratúry Repom, pričom dodal, že verí, že tieto odposluchy budú postupne všetky zverejnené.

Podľa advokáta Mareka Paru zas advokát Kubina vynášal informácie z vyšetrovacích spisov kauzy Očistec, pričom Para neuviedol, ktorým novinárom tieto informácie zo živých spisov poskytoval.

Čo sa dá iba odvodiť zo správania a asi sa bude ťažko preukazovať, že do celej aktivity, ktorá mala dosiahnuť trestné stíhanie a odsúdenie politických špičiek Smeru a Hlasu sú zapletení aj predseda aktuálnej Čaputovej vlády Ľudovít Ódor, ktorý odvolal svojho ministra vnútra Ivana Šimka, keď tento chcel zasiahnuť proti praktikám Čurillovcov (skupina v širšom zmysle) na NAKE a policajnej inšpekcii.

Tiež sa môžeme domnievať, že zaujímavým spôsobom je so skupinou spojená prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá verejne poskytla Čurillovcovm podporu a ktorá mala stretnutie s Danielom Lipšicom a podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa ho mala pokúsiť následne ovplyvňovať v živej veci trestného stíhania bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka.