V minulých desaťročiach sa rozšírili v mestách západného sveta pochody pod názvom „Gay Pride“ (Hrdosť homosexuálov). Tento stále rastúci fenomén má jasný cieľ – ovládnuť verejný priestor vo všetkých mestách západného sveta a dlhodobo aj v mestách celého sveta s výnimkou miest islamského sveta zo strachu pred predvídateľnými násilnými reakciami proti nemu.

Takého pochody sa realizujú s enormnými finančnými a logistickými nákladmi a sú sprevádzané propagandou, ktorá je podporovaná najvplyvnejšími silami verejného života a síce politickou nomenklatúrou, sociálnymi sieťami, mocnými hospodárskymi a finančnými koncernami. Taká mocná podpora silami verejného sektora bola typická pre historické totalitné systémy a síce s cieľom nanútiť ľuďom určitú ideológiu. Pochody „Gay-Pride“ sa neobyčajne podobajú propagandistickým pochodom rôznych politických režimov minulosti.

No zostáva jedno veľmi dôležité zariadenie verejného života, ktoré ešte oficiálne, či ešte nie veľkou mierou nevstúpilo do jednohlasného chóru podporovateľov pochodov „Gay-Pride“. Tým hlasom je Katolícka cirkev. Totalitarizmus ideológie homosexuality príp. teórie gender – rodovej rovnosti sleduje svoj ctižiadostivý cieľ – dobytie poslednej odporujúcej bašty – Katolíckej cirkvi. Žiaľ, toto úsilie už zaznamenalo aj niektoré úspechy. Ukazuje sa, že rastúci počet kňazov ba dokonca niektorí biskupi a kardináli vyjadrujú verejne a rôznymi spôsobmi podporu takýmto totalitným pochodom „Gay-Pride“. Tým sa takíto kňazi, biskupi a kardináli stávajú aktivistami a podporovateľmi ideológie, ktorá predstavuje priamu urážku Boha a urážku dôstojnosti človeka, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Boha a ako muž a žena.

Ideológia rodovej rovnosti príp. ideológia homosexuality predstavuje ďalej vzopretie sa voči obdivuhodnému a láskyplnému stvoriteľskému dielu Boha. Ide tu o odpor proti stvoreniu človeka v dvoch potrebných a nádherne sa vzájomne doplňujúcich pohlaviach muža a ženy. Homosexuálne a lesbické akty znesväcujú mužské a ženské telo, ktoré je Božím chrámom. A naozaj – Duch Svätý hovorí: „Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy (1 Kor. 3, 17). Duch Svätý vo Svätom písme vysvetľuje, že homosexuálne akty predstavujú ohavnosť, pretože odporujú povahe človeka ako ho Boh stvoril: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za proti-prirodzený  A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí (Rim 1, 26 – 28).

Duch Svätý tiež vysvetľuje, že osoby, ktoré páchajú akty ťažkých hriechov, ku ktorým patria aj homosexuálne akty, nebudú dedičmi večného života: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva (1 Kor. 6, 9-10).

Kristova milosť má však takú moc, že môže zmeniť aj modloslužobníka, cudzoložníka, praktizujúceho homosexuála na nového človeka. Text Božieho slova totiž pokračuje:

„A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor. 6, 11).

Vzhľadom na túto pravdu a skutočnosť milosti zažiari v scenári proti-božskej a proti-ľudskej ideológii a praktiky homosexuality svetlo nádeje a pravého pokroku – a síce nádeje a reálnej možnosti premeny osoby, ktorá koná homosexuálne akty na nového človeka, ktorý bol stvorený v pravde svätosti: „Preto máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4, 22 – 24).

Tieto Božie slová predstavujú jediné dôstojné posolstvo hodné nádeje a oslobodenia sa, ktoré má kresťan a už vôbec kňaz a biskup, ponúkať ľudom praktizujúcich homosexualitu a šíriacim ideológiu rodovej rovnosti.

Totalitarizmus a netolerantnosť genderovej ideológie vyžadujú podľa jej vlastnej logiky totálne prijatie. Všetky spoločenské sektory vrátane Katolíckej cirkvi, musia byť teda prinútené tak či onak vyjadriť prijatie tejto ideológie. Jeden z najrozšírenejších a konkrétnych verejných prostriedkov tohto ideologického nátlaku predstavujú pochody „Gay-Pride“.

Nemožno vylúčiť, že sa Katolícka cirkev v nie ďalekej budúcnosti bude nachádzať v situácii, ktorá sa bude podobať prenasledovaniu Rímskou ríšou v prvých troch storočiach, keď bolo prijatie totalitnej ideológie bohoslužby povinné aj pre kresťanov. V tej dobe spočíval test takého prijatia v občianskom a politicky korektnom akte spálenia niekoľkých zrniek kadidla pred sochou bôžika alebo cisára.

Namiesto pálenia kadidla dnes nastupuje gesto solidarity s pochodmi gejov „Pride“, čo sa vyjadruje pozdravnými slovami duchovných a dokonca aj špeciálnymi bohoslužbami v prospech údajných práv na homosexuálne aktivity, ako aj šírenie tejto ideológie. Sme svedkami neuveriteľného scenára, v ktorom už niektorí kňazi a dokonca biskupi a kardináli, začali bez začervenania sa páliť zrnká kadidla pred bôžikmi ideológie homosexuality príp. teórie gender. A to s potleskom mocných tohto sveta, politikov, masmédií a mocných medzinárodných organizácií!

Aká má byť správna odpoveď kresťana, katolíka, kňaza a biskupa vzhľadom na tento fenomén pochodov „Gay-Pride“?

Na prvom mieste musíme s láskou hlásať Božiu pravdu o stvorení človeka a potom pravdu o objektívnej psychologickej a sexuálnej nezriadenosti homosexuálnych aktov. Následne sa má hovoriť aj o pravde a existencii potrebnej a diskrétnej pomoci pre ľudí s homosexuálnymi sklonmi, aby sa im dostalo oslobodenie a uzdravenie ich duševného postihnutia.

Treba hlásať Božiu pravdu o charaktere ťažkého hriechu homosexuálnych aktov a životného štýlu, pretože ignorujú Božiu vôľu. S naozaj bratskou starosťou musíme upozorňovať na nebezpečenstvo straty večnej spásy duší praktizujúcich a nekajajúcich sa homosexuálov.

Ďalej treba s občianskou odvahou a použitím všetkých pokojných a demokratických prostriedkov protestovať proti potupovaniu kresťanského presvedčenia a proti verejnému prezentovaniu ponižujúcich obscénností. Treba protestovať proti pochodom, skrze ktoré sa má obyvateľstvu celých miest a krajín nanucovať politicko-ideologická militantnosť.

To najdôležitejšie však spočíva v duchovných prostriedkoch. Najmocnejšia a najvzácnejšia odpoveď sa vyjadruje vo verejných a súkromných aktoch zmierneho odčinenia ťažkých verejných urážok, ktoré tieto pochody spôsobujú svätosti Božieho majestátu.

Neodlučiteľná od týchto zmiernych aktov je vrúcna modlitba za obrátenie a večnú spásu podporovateľov a aktivistov ideológie homosexuality  a predovšetkým modlitba za spásu duší poľutovaniahodných osôb, ktoré praktizujú homosexualitu.

Nech nasledovné slová pápežov posilnia správnu katolícku odpoveď na fenomén „Gay-Pride“:

Pápež Ján Pavol II. protestoval proti pochodu „Gay-Pride“ v Ríme v r. 2000 slovami:

„Považujem za svoju povinnosť k udalostiam nedávnych dní v Ríme [Gay-Pride] zaujať stanovisko:  V mene Cirkvi Ríma nemôžem inak ako vyjadriť svoje zatrpknutie … pre urážku kresťanských hodnôt mesta, ktoré katolíkom celého sveta tak veľmi leží na srdci. Cirkev nesmie zamlčať pravdu, pretože by tým nedodržala vernosť Bohu Stvoriteľovi a nepomohla by ľuďom pri rozlišovaní dobra od zla“ (Anjel Pána, 9.7.2000).

Pápež František pri rôznych príležitostiach varoval pred nebezpečím ideológie gender, napr.:

„Ty, Irina, si dnes spomenula veľkého nepriateľa manželstva: ideológiu gender. Dnes je tu celosvetová vojna na zničenie manželstva. Dnes sú tu ideologické kolonializmy, ktoré sú ničivé: neničí sa zbraňami, ale ideami. Preto sa musíme proti týmto ideologickým kolonializmom brániť.“ (Príhovor ku kňazom, rehoľníkom, seminaristom, Tbilisi, 1.10.2016).

„Prežívame momenty ničenia človeka stvoreného na Božiu podobu. V Európe, Amerike, Latinskej Amerike, Afrike, v niektorých krajinách Ázie existuje pravý ideologický kolonializmus. A jeden z nich nazvem nepokryte menom – je to teória gender!

Dnes sa deťom – deťom! – v škole hovorí, že každý si môže svoje pohlavie vybrať. A prečo sa ich to učí? Pretože učebnice prichádzajú od ľudí a inštitúcií, ktoré im dávajú peniaze. To sú formy ideologického kolonializmu, ktorý podporujú aj veľmi vplyvné krajiny. A to je strašné. Benedikt XVI. – ktorý sa má mimochodom dobre a má stále veľmi jasné myslenie – mi v rozhovore povedal:

„Svätosť, toto je doba hriechu proti Bohu Stvoriteľovi!“ To je múdre. Boh stvoril muža a ženu – Boh stvoril svet tak a tak … a my robíme teraz pravý opak. Boh nám zveril stav „divočiny“, aby sme z nej urobili kultúru a my teraz robíme s touto kultúrou veci, ktoré nás vracajú naspäť do stavu „divočiny“ (porovn. Romano Guardini, Koniec novej doby, Würzburg 1950, S. 95-96)! To čo tu Benedikt XVI. povedal, by sme mali uvážiť: „Toto je doba hriechu proti Bohu Stvoriteľovi!”

(Príhovor k poľským biskupom pri Svetových dňoch mládeže v Krakove, 27.7.2016).

Praví priatelia osôb, ktoré konajú nízke skutky na pochodoch, sú kresťania, ktorí hovoria:

„Ja nebudem páliť zrnká kadidla pred bôžikom homosexuality a teórie gender, dokonca ani keby – čo nech Boh uchráni! – to robil môj farár alebo môj biskup.

Budem konať súkromné a verejné akty zmiernej obety a vrúcnej modlitby za večnú spásu duší všetkých, ktorí homosexualitu šíria a praktizujú.
Nebudem mať nijaký strach pred novým politicko-ideologickým totalitarizmom teórie rodovej rovnosti, pretože Kristus je so mnou. A keďže Kristus porazil všetky totalitné systémy minulosti, porazí aj totalitarizmus ideológie gender našich dní.“

Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat!

28. júla 2018

+ Atanáz Schneider, pomocný biskup Arcidiecézy Svätej Márie, Astana