AI šetrí čas, no môže ohroziť citlivé firemné dáta, odborník varuje pred častou chybou

V roku 2025 využívalo umelú inteligenciu 20 percent podnikov v EÚ s najmenej desiatimi zamestnancami, zatiaľ čo o rok skôr to bolo 13,5 percenta. Na Slovensku dosiahol podiel 18 percent. Najvýraznejšie je rozšírenie AI vo veľkých podnikoch, kde ju používa 55 percent spoločností. V prípade stredných firiem ide o 30 percent a pri malých podnikoch o 17 percent. Firmy technológiu najčastejšie nasadzujú na analýzu textov, tvorbu textového, obrazového či zvukového obsahu, spracovanie hovoreného jazyka, automatizáciu pracovných procesov alebo podporu rozhodovania. Na druhej strane podniky, ktoré AI zatiaľ nezaviedli, najčastejšie odrádza nedostatok odborných znalostí, neistota v oblasti legislatívy či obavy o ochranu údajov a súkromia.

Popri oficiálnom zavádzaní AI však rastie aj menej viditeľný fenomén označovaný ako „tieňová AI“. Ide o situácie, keď zamestnanci používajú verejne dostupné nástroje umelej inteligencie pri pracovných úlohách bez toho, aby mala firma nastavené pravidlá, schválené riešenia alebo jasne určené hranice pri práci s dátami. Podľa prieskumu Spoločného výskumného centra Európskej komisie využíva AI pri práci približne 30 percent zamestnancov v EÚ, pričom najčastejšie ide o chatboty založené na veľkých jazykových modeloch. Slúžia najmä na písanie textov, preklady, spracovanie údajov či hľadanie nových nápadov.

Práve spontánne používanie AI predstavuje podľa Lukáša Grossa zo spoločnosti Seyfor jedno z najväčších rizík súčasnosti. „Ak firma AI nerieši, neznamená to, že ju jej ľudia nepoužívajú. Znamená to len, že ju používajú bez rámca, bez kontroly a často s dátami, ktoré by sa mimo firemného prostredia vôbec nemali dostať. Najväčším rizikom dnes nie je samotná AI, ale tieňová AI, teda spontánne používanie verejných nástrojov bez toho, aby firma vedela, aké informácie do nich zamestnanci vkladajú,“ upozorňuje Gross.

V praxi tak môže zamestnanec v snahe zrýchliť svoju prácu nahrať do verejného nástroja interné dokumenty, zmluvy, cenové ponuky, osobné údaje či komunikáciu s klientmi. Bez jasných pravidiel sa z efektívneho pomocníka stáva nekontrolovaný kanál, cez ktorý môžu z firmy odchádzať citlivé informácie. Podľa Grossa manažment často ani netuší, kde sa AI reálne využíva, aké údaje do nej vstupujú a či výsledky ešte kontroluje človek. „AI je ako dynamit. Kto sa ho bojí, bude ďalej rúbať skalu kladivom. Kto sa s ním naučí narábať, má náskok. Rozdiel je v pravidlách, zodpovednosti a dátach,“ hovorí Gross.