V nedeľu pred obedom bola v televízii TA3 diskusná relácia V politike s hosťami Andrejom Dankom, predsedom Slovenskej národnej strany, a Michalom Šimečkom, predsedom Progresívneho Slovenska. Masochisticky naladená časť verejnosti ju môže vidieť tu.

Zážitkom bol už úvodný príhovor moderátora Ilieva, v ktorom síce nikoho nemenoval, ale nebolo až také ťažké v ňom nájsť primitívny útok na Andreja Danka za jeho údajný plagiát a na Milana Uhríka a Ľuboša Blahu zato, že v mladosti nedržali striktný „stranícky celibát“ vo vzťahu k ich dnešným stranám. A za tým „jemne“ naznačené, že by kvôli tomu dotyční mali odísť z politiky. Bolo to trápne o to viac, že v tzv. „demokratických“ stranách je presne rovnakých prípadov neúrekom, dali by sa medzi nimi spomínať bývali členovia Smeru či KSČ, a to, čuduj sa svete, nikto nespomína, nikomu to nevadí.

1. Moderátor Iliev

Predovšetkým, Andrej Danko snáď nedokončil ani jednu vetu bez toho, aby mu moderátor Iliev neskákal do reči. Dankovo vystúpenie bolo miestami nesúrodé nie ani tak preto, že by sa stratil v húštine myšlienok, ale najmä preto, lebo nemohol dokončiť vetu a moderátor znovu a znovu odviedol debatu zase inam. Autor týchto riadkov za seba úprimne hovorí, že by sa asi sotva dokázal zdržať a začal by moderátorovi oplácať jeho správanie nejakou podobnou mincou.

Iliev vystupoval nie ako moderátor diskusie, ale ako aktivista alebo skôr inkvizítor. To naozaj nebolo o diskusii, ale o cielenej a veľmi agresívnej mediálnej poprave. To nebolo o snahe otvoriť tému a polemizovať o nej – Iliev mal pripravené obvinenia, ktoré v niekoľkých vstupoch vyslovene odrapotal takým tempom a v takom množstve, že prakticky na to nebolo možné ani zareagovať, a už vôbec nie v rámci dostupného časového priestoru.

A tie obvinenia neboli postavené tak, že „čo poviete na takéto tvrdenie“ alebo „obviňujú vás, že…“ – to boli tvrdé manipulatívne konštatovania, vrcholne zaujaté a neobjektívne. To bol výpočet podpásoviek v štýle „urobili ste toto a tamto“. Iliev mal pre Danka dokonca vopred pripravené obrazovky s citátmi (na Matovičov spôsob) podľa toho, kam predpokladal, že sa vyvinie diskusia. Je asi aj zbytočné dodávať, že ani len náhodou nepostupoval voči Šimečkovi podobným spôsobom.

Bolo by naozaj zaujímavé zistiť, koľkým percentám divákov, sledujúc ten absolútne nerovnaký meter, prebehla hlavou myšlienka, či sa náhodou po tejto relácii nerozrastie zoznam médií, ktoré dostanú zo strany opozičných strán „červenú kartu“. Potom ako SNS dala na čiernu listinu propagandistické extrémistické denníky SME, Denník N a Aktuality a potom, ako Smer a najnovšie už aj Republika oznámili, že až do odvolania končia s manipulátorskou TV Markíza, by mohla byť ďalšou na rane TA3 so svojimi skvelými a objektívnymi moderátormi.

2. Michal Šimečka

Čo sa dá vytknúť človeku, ktorý ešte za sebou nemá žiadne výsledky, nič ešte nestihol pokaziť a dištancuje sa od všetkých svojich súkmeňovcov? Podľa neho neexistujú žiadne dôkazy o spojení PS so žiadnymi cudzími a protislovenskými silami a Eset je slovenská (človek by takmer povedal že vlastenecká) firma, z činnosti ktorej by sme sa mali všetci tešiť, vrátane Andreja Danka.

Uvidíme čo z tohto mládenca bude, keď dospeje do zrelého veku, zatiaľ má iba necelých 40 rokov. Ako vždy, snažil sa vystupovať veľmi slušne a korektne, ako sa patrí na podpredsedu Európskeho parlamentu, len raz vyskočil (aj spolu s Ilievom) ako čert z krabičky – to vtedy, keď Danko spomenul nebezpečné covidové vakcíny. Tie podľa Šimečku, samozrejme aj podľa Ilieva a vraj aj podľa štatistík zachraňujú životy. Nuž, opäť je to tvrdenie proti tvrdeniu – možno existujú nejaké také štatistiky ako spomína Šimečka, ale sú tu aj štatistiky, ktoré zase konštatujú, že u očkovaných nevysvetliteľne stúpli úmrtia v porovnaní s nevakcinovanými. Okrem iných zdrojov takú štatistiku môžete nájsť trebárs tu.

Zaujímavá je aj tá pasáž, kde Danko zaútočil na Šimečkovo šesťročné štúdium v Oxforde (v čase 0:44:10), ktoré aj s ďalšími nevyhnutnými výdajmi podľa Dankovho výpočtu (a zrejme nebol ďaleko od reality) mohlo stáť okolo 360 tisíc eur. Že odkiaľ boli tie peniaze, a že či si na to Šimečka zarobil sám. Šimečka mu suverénne odpovedal, že mal štipendium Britskej vlády, Oxfordskej univerzity aj Asociácie európskych univerzít. Múdremu napovedz, hlúpeho nakopni. My nikoho nakopávať nemusíme, našim čitateľom stačí napovedať: choďte aj vy do Oxfordu, tam už na vás čakajú a dajú vám štipendium. Šimečka tam predsa tie politické vedy neštudoval po protekcii, takže aj vy iste môžete dostať rovnaké štipendiá v rovnakej výške ako Šimečka. Najmä Oxford je tým známy, že tam je to úplná malina, pokiaľ ide o štipendiá. Či ste z Fiľakova alebo Hnúšte, stačí sa len postaviť do radu a bum! Štipendium za státisíce eur máte v taške.

3. Andrej Danko

A napokon je tu predseda SNS Andrej Danko. Čo napísať? Jazyk sa mu plietol, pojmy tiež, ale bojoval ako vedel. Zle sa na to pozerá, ale čo sa dá robiť: Slovensko tie percentá v parlamente potrebuje. Ostáva len dúfať, že je dosť vlastencov, ktorí pri voľbách používajú rozum a chápu, že nemá zmysel voliť vybranú stranu iba zato, že sa nám najviac pozdáva, ale pre záchranu Slovenska treba voliť optimálne z pohľadu šancí na vznik aspoň ako-tak antiglobalistickej koalície.