Progresívci si podpílili konár, opatrný by mal byť aj Danko

Začnime tým, aké plány vo vzťahu k Robertovi Ficovi prezradil Andrej Danko, a čo to znamená pre štát. Podľa lídra SNS je totiž premiér kandidátom číslo jeden na Ústavný súd. Chcel ho v minulosti aj za prezidenta, lenže voľby hlavy štátu sú v nedohľadne. Naopak, miesto na Ústavnom súde by sa už patrilo zaplniť.

Ale pred voľbami?

Premiér takú ambíciu dávnejšie sám avizoval. Naozaj to však teraz prisľúbil strane SNS? Štát predsa nie je v takom stave, aby si najsilnejšia vládna strana mohla dovoliť luxus prísť o svojho lídra. Do volieb by sa tým SMER opäť oslabil, pretože – čo si budeme hovoriť – premiér predstavuje jeho „tvár”.

Nejde o to, že by nemali dostatok kádrov schopných prevziať jeho miesto (Gašpar, Kaliňák), len Fico už je automaticky stotožňovaný so značkou SMER. Ani coca-cola nezmení logo zo dňa na deň, a to z dobrých dôvodov – všetko je marketing.

Bez Fica to nepôjde

Takže pokiaľ by premiér zvažoval svoj odchod z politiky na pozíciu sudcu, mohli by to voliči interpretovať tak, že uprednostnil osobné ambície pred službou občanom. Odraziť by sa to mohlo následne aj na preferenciách SMERu, pretože v prípade podobne orientovaných prosociálnych strán ľud očakáva, že líder z boja neodíde, aby zavŕšil svoju kariéru na významnej pozícii mimo straníckej politiky.

Preto je udivujúce, že Andrej Danko ho chce na post sudcu podporovať „rukami-nohami” – červené denníčky už majú radosť, že líder národniarov svojho koaličného partnera „odstaví”, a že to bude jeho osudná chyba…

Inými slovami – SMER by podľa aktuálnych preferencií zajtra voľby nevyhral, ale bez Fica ich (zatiaľ) ani vyhrať nemôže. Myslia na to koaliční partneri?

Nemajú ani plán, ani schopnosti

Keď nahliadneme do opozičných lavíc, vidíme len nemohúcnosť a zúfalstvo. Progresívci dostali pomyselnú facku, veď klesli z dlhodobo udržiavanej, až mierne stúpajúcej hranice pod 20%. Dôvody sa rysujú dva: nešťastné vyťahovanie Benešových dekrétov, a kauza „Šimečkova mama”. Občan predsa nie je idiot, a nemožno ho donekonečna opíjať tým, že „lebofico”. Ani ten mladší, slobodomyseľný, vysokoškolsky vzdelaný volič zamestnaný v metropolitnom korporáte nechce, aby sa jatrili staré rany minulosti. Načo sa hrabať v tom, čo bolo uzavreté z dobrých príčin?

A po ďalšie – ak si postavili agendu na tom, že kradnúť sa nemá, potom musia ísť sami príkladom. Až do posledného rodinného príslušníka.

Uznajte, že keď vám najbližší človek v pokrvnej línii vykonal niečo, čo v tomto predbežnom štádiu vyzerá ako osobné obohacovanie (z peňazí daňových poplatníkov), potom vaša dôveryhodnosť okamžite padá na nulu. S tým nemožno nič urobiť – ak by Šimečka bol včas odstúpil, mohol stranu zachrániť. Teraz už je neskoro, zašiel v obhajobe príliš ďaleko. Ak by sa vzdal dnes, vyjde z toho porazenecky, so sklonenou hlavou. Stratil by akýkoľvek volebný potenciál do budúcna.

Takže bude „bojovať” ďalej, avšak ľudia nie sú slepí, a PS môže stratiť ešte jedno-dve percentá v horizonte najbližších týždňov.

Reakčná politika nemá budúcnosť

Ich celková neschopnosť spočíva jednoducho v tom, že si neosvojili umenie agenda settingu, teda nastoľovania tém, ktoré má verejnosť vnímať ako podstatné. Tie tu určuje koalícia, ostatní sa len vezú, len reagujú, aj to iba vajataním.

Nakoniec z toho získa najviac Matovič, ktorý je síce ako koaličný partner neprijateľný pre všetkých (možno s výnimkou KDH a SaS), ale voličskú základňu si nielen že udržiava stabilnú, ešte ju aj môže rozšíriť o sklamaných voličov PS…

Reakčná politika alebo skákanie z témy na tému jednoducho nemá budúcnosť. Matovič, naopak, vie, čo robí – vytvoril si vlastnú agendu, akýsi „morálny apel”, že jednoducho oni neukradnú ani cent, a idú proti všetkým, ktorý si ten cent dali do vrecka. Pri ovzduší boja proti korupcii na vysokých miestach, aké bolo v priebehu rokov na Slovensku vytvorené, je to stávka na istotu.

Na podobnej vlne sa, napokon vezie aj SaS (transparenty „MAFIA”) alebo KDH, avšak s oveľa menšou odozvou. U KDH sa momentálne očakáva volebný neúspech a SaS ide v podstate iba na zotrvačnosť. Ani Majerský ani Gröhling nie sú natoľko silné osobnosti, aby dokázali ťahať značku, ktorá im padla do lona – na tom sa asi zhodneme.

Podľa súčasných preferencií a vyjadrení lídrov jednotlivých strán to vyzerá tak, že na Slovensku vznikne po voľbách buď dočasné bezvládie (PS s Matovičom nepôjde, ani keby nemala vzniknúť koalícia), alebo menšinová vláda (to si však nedokážem celkom dobre predstaviť).

Jedinou nádejou udržať chod štátu v akých-takých rámcoch normálu je potom koalícia SMER-Republika (s SNS)-HLAS, ak získajú dostatok kresiel…

Prečítajte si tiež

• Premiér rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti zmeny o kajúcnikoch
• PS vyčíta koalícii, že nerieši ekonomickú situáciu na Slovensku
• Benešove dekréty ako téma ktorá rozdelí Orbána a Fica? Maďarský ombudsman zasiahol
• „Progresívci nemajú žiadne argumenty ani plán na pomoc Slovákom“