A bude tu mier! Ak nás necháte vám ho nadiktovať…

Hádam sa zhodneme, že akékoľvek mierové rokovanie je ušľachtilá činnosť – bez ohľadu na to, kto je organizátor alebo účastník. Pardon, nezhodneme sa – podľa pani Karvašovej totiž má hodnotu mierová konferencia len vtedy, ak ju organizuje západ…

Ako sme vás nedávno informovali, odohralo sa u nás sympózium „Bratislava – hlavné mesto mieru“ (viac TU). Organizovali ho Viedenský klub PANAP, Slovenská republika a Národná inštitúcia pre výskum rozvoja komunikácií (Ruská Federácia) pod záštitou podpredsedu NR SR, Ľuboša Blahu. Zúčastnili sa ho aj nemeckí a britskí hostia, či osobnosti ako Ján Čarnogurský, bývalý prezident Moldavska, alebo Milan Uhrík.

Takže zloženie, ktoré nie je našej opozícii vôbec po chuti.

Čo tam po dobrom úmysle posunúť medzinárodný dialóg aspoň o nepatrný krôčik v ústrety mierovým rokovaniam!

Podľa Karvašovej tu dokonca spravodajskí dôstojníci a prokremeľskí agenti šírili ruskú propagandu…

Vo svojom statuse sa o podujatí vyjadrila, že „podľa fotiek to bola skôr besiedka“, než konferencia. Nuž, milá pani Karvašová, sympózium sa neposudzuje podľa počtu účastníkov a bohatosti švédskych stolov. A už vôbec nie podľa fotografií. Odborná debata je kľúčová v tom, že je to debata – podstatné sú slová a vety, ktoré sú vyrieknuté.

Preto je Vaše hodnotenie tohto sympózia bezpredmetné. Navyše prezrádza niečo o Vašom spôsobe uvažovania: odsúdite mierovú aktivitu kvôli predsudkom a antipatiám voči organizátorom.

Ale pozor, Karvašová sa vyjadruje aj k samitu, ktorý sa konal vo Švajčiarsku. Môžete len hádať, aký je jej tón v tomto prípade – veď Kolektívny Západ je náš veľký brat…

„Atmosféra bola podľa našich informácií na rokovaniach dobrá,“ píše Karvašová v statuse.

Nuž, to je skutočne výstižná „recenzia“ podujatia. Síce sa nedospelo k žiadnemu zásadnému vyhláseniu (ak nerátame nič nehovoriace komuniké), ale atmoška ušla. Vlastne bola až „dobrá“.

Možno sa aj vtipy rozprávali, no nie je to rozkošné?

Zaujímavé je aj to, ako poslankyňa rozumie slovu mier. Podľa nej tu existuje „jediná spravodlivá cesta“. Chápe to zjavne tak, že Rusko musí bezpodmienečne pristúpiť na pravidlá, ktoré mu nadiktujú západné mocnosti aj so Zelenským? Ignoruje, že východné krajiny, členovia BRICS, alebo globálny juh nemajú záujem podieľať sa na tejto šaráde?

To len jastrabi z USA, Francúzska a Veľkej Británie by radi dosiahli svoje.

A slovenská opozícia vďačne prikyvuje.

Ukrajina zatiaľ vraj „robí, čo môže“, keď „sonduje“, čo by sa dalo so západom dohodnúť. Verí ešte niekto na tieto divadelné hry?

Veľmi správne situáciu chápe Milan Uhrík z Republiky. Píše: „Len spoločnou diskusiou sa dá dospieť k pochopeniu situácie a k obnoveniu mieru v Európe.“

Zdôraznime spojenie „dospieť k pochopeniu situácie“. To je veľmi dôležitý signál. Pretože doposiaľ bol na Slovensku šírený jeden jediný, jednoznačný naratív o príčinách vojny na Ukrajine. Iná, než mainstreamová interpretácia udalostí na Donbase, sa do médií hlavného prúdu prakticky nedostávala.

Uvidíme, či zmeny v RTVS naštartujú novú éru verejnoprávnej žurnalistiky – takú, kde bude skutočná, a nielen proklamovaná pluralita názorov…

Pretože nielen o mieri, ale aj o iných zásadných, politicko-spoločenských záležitostiach je potrebné otvorene diskutovať. Aj za cenu, že sa nám nemusí páčiť, čo povie „druhá“ strana.

Práve o tom je demokracia.