Môj profil 
Predplatné
Ďalším dôležitým faktorom narastania životnej úrovne obyvateľstva bol rozkvet umeleckého remeselníctva, pri ktorom Staroslováci preukazovali obzvlášť veľkú zručnosť a kreativitu.
Umelecké remeslo podporovali vo veľkom zámožní a bohatí, a to predovšetkým vo vlastnom záujme. Zo strany bohatej šľachty, veľmožov a kniežat sa totiž neustále zvyšoval dopyt po nových a exkluzívnych umeleckých výrobkoch. Tie sa stávali prestížnymi objektami a preto boli veľmi žiadané.
Tak vznikali veľké dielne a remeselnícke centrá a narastal veľkoobchod. Tieto centrá sa postupne budovali v bezprostrednom okolí opevnených hradišť.
***
Nitra veľmi získala na význame v tridsiatich rokoch deviateho storočia, keď sa kniežaťu Pribinovi podarilo zjednotiť viaceré staroslovenské kmene, ktoré žili v jej blízkom i vzdialenejšom okolí. A Pribina sa následne stal nitrianskym kniežaťom a ako múdry a prezieravý patriarch užíval veľkú autoritu u svojich poddaných.
Niekedy v tom čase prišlo aj k rýchlemu zjednoteniu viacerých staroslovenských kmeňov, ktoré žili na juhovýchodných územiach dnešnej Moravy, veľmožom Mojmírom I. Po ich spojení ho ich vladykovia vyhlásili za svoje knieža.
Mojmír bol veľmi schopným a mocichtivým mužom a už po relatívne krátkom čase natoľko zosilnel, že pokojného a mierumilovného Pribinu vyhnal z Nitry a zmocnil sa celého jeho kniežatstva. Následne ho pripojil k svojmu veľkému moravskému teritóriu.
A tak to v podstate bol práve on, kto založil a či vytvoril prvú jednoduchú „štátnu“ formu Veľkej Moravy.
Jej zrod síce vyšiel z aktu násilnej uzurpácie, ale veď ktorá ríša nevznikla krviprelievaním, používaním a nasadením tvrdej bezohľadnej moci, prípadne aj ako následok úskočných intríg? Takmer všetky vznikali takto.
A história nás učí, že fakticky každá doba mala svoje formy machiavellizmu, a to už veľmi dávno pred slávnym Florentínčanom Niccolom Machiavellim, ktorý sa preslávil svojou knihou Knieža, kde hovorí o obrovskom význame silnej moci, koncentrovanej v rukách schopného vládcu, ktorá jediná je zárukou dobre fungujúceho štátu. A na jej udržanie a upevnenie je dovolený a je aj morálny akýkoľvek prostriedok.
Tak znela filozofia moci podľa Machiavelliho a po celé stáročia sa na ňu odvolávali nespočetní brutálni diktátori i patologicky chorí politici.
***
Neskôr, po niekoľkých rokoch, dosadil Mojmír I. na čelo niekdajšieho samostatného Pribinovho kniežatstva svojho príbuzného Rastislava. Mojmír už bol pokrsteným kresťanom, aj keď podľa všetkého sa dal od Frankov pokrstiť nie z presvedčenia viery, ale len z politických dôvodov. S veľkou pravdepodobnosťou stál vo vazalskom vzťahu k mocnej ríši Frankov, konkrétne ku franskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.
Možno to usudzovať z tej skutočnosti, že sa správal celkom neutrálne k jeho vojenským operáciám a ťaženiam, ktoré tento podnikal.
Ale po niekoľkých rokoch, keď jeho moc a vplyv narástli, prišiel čas, že sa rozhodol zrušiť svoje vazalstvo ku Franskej ríši. To však nebolo rozumné, lebo sa čoskoro malo ukázať, že sa veľmi precenil a situáciu neodhadol dobre.
Reakcia kráľa Ľudovíta Nemca nenechala na seba dlho čakať. Veľmi rýchlo zhromaždil pomerne veľké vojsko a vydal sa zo svojho sídla v Regensburgu do boja.
V druhej polovici roku 846 vtrhol so svojimi vojakmi na Veľkú Moravu. Mojmír už zakrátko pochopil, že jeho vojsko je slabé a nedokáže rovnocenne bojovať s nepriateľom. Uznal, že urobil veľkú chybu a vyslal poslov k Ľudovítovi, aby ho poprosili o prepáčenie. To však nepomohlo a Ľudoví Nemec Mojmíra okamžite zosadil z trónu a na jeho miesto dosadil Rastislava. Ten si ako vládca Veľkej Moravy postupne získal silnú pozíciu.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
96. časť si môžete prečítať TU
97. časť si môžete prečítať TU
