97. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 18. januára 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

Bolo horúce leto, teplý podvečer a slnko sa pomaly poberalo na nočný odpočinok, keď na ceste, ktorá z Nitry viedla smerom k posledným južným výbežkom Karpát, pudko sa zvažujúcich až k Dunaju, sa objavilo veľké mračno prachu. Rýchlo sa blížilo k mestu

Pre oči strážcov pri vstupnej bráne do Nitry sa z neho postupne začali vynárať obrysy koní a postáv na nich sediacich jazdcov. Na čele tohto sprievodu cválal na statnom bielom koni sám kráľ Rastislav.

Jeden zo strážcov sa hneď poponáhľal  oznámiť  príchod kráľa Veľkej Moravy kniežaťu Svätoplukovi. A Svätopluk sa na čele svojich najvýznamnejších veľmožov vybral k južnej mestskej bráne, aby v sídelnom meste svojho nitrianskeho kniežatstva dôstojne a s poctou privítal svojho panovníka.

***

Začiatok deviateho storočia bol mimoriadne významným obdobím v živote slovanských kmeňov, ktoré obývali územia dnešného Slovenska a Moravy. Boli to predovšetkým oblasti juhozápadného Slovenska, Ponitria, veľká časť Oravy, Kysuce, Liptov, ako aj južná  Morava, kde prišlo k prudkému rozmachu kultúry a civilizácie západných Slovanov.

Juhozápadné Slovensko, široké okolie Nitry a južná Morava boli akýmsi embryonálnym útvarom, z ktoré sa neskôr zrodil a rozrástol štátny útvar Veľkomoravskej ríše.

Bol to začiatok novej prevratnej  epochy v živote západných Slovanov. V tomto období na strednom toku Dunaja, na sever od Vindobony, vznikali postupne jeden po druhom veľké opevnené šľachtické dvory, kde žila celá družina rodového šľachtica so svojim pánom.

Budovali sa i opevnené hradiská a okolo nich aj sídliská, z ktorých niektoré sa rozrástli na lokality s jednoduchým mestským charakterom.

Opevnené hradiská na Pohroní zabezpečovali prepojenie ústredných území Veľkej Moravy s územiami východného Slovenska, konkrétne s jeho najvýznamnejšími slovanskými osadami ako Šarišské Sokolovce a Spišské Tomášovce.

Západoslovanské kmene, ktoré žili na území Čiech ostali pomerne dlhý čas mimo zväzku kmeňov, ktoré tvorili jadro pôvodnej Veľkej Moravy. Hlavnou príčinou tejto izolácie bol  silný vplyv franských vodcov, ktorí voči nim viedli nátlakovú mocenskú politiku, ktorá podporovala ich separáciu.

Z celkom pochopiteľných dôvodov títo Frankovia nemohli mať najmenší záujem na zjednocovaní slovanských kmeňov a tým aj z narastania sily Veľkej Moravy, ktorá bola ich bezprostredným susedom.

Inú príčinu ich izolácie bolo možné vidieť v tom, že Moravu od Česka oddeľovalo pomerne široké územie, ktoré bolo len slabo osídlené.

Život a jeho kvalitu vo všetkých častiach Veľkej Moravy určovali spočiatku  výlučne poľnohospodárske a pastierske aktivity jej obyvateľstva. Prirodzené podmienky pre tieto aktivity a pre ich ďalší progresívny rozvoj boli priaznivé. A tak sa v týchto pomeroch dopracovalo viac ako sa spotrebovalo, takže životná úroveň obyvateľov bola uspokojujúca.

Táto skutočnosť a neskôr už aj dobre rozvinuté remeslá, ako aj intenzívny chov dobytka vo veľkých čriedach prispievali k rastu súkromného vlastníctva, a to nielen v privilegovaných vrstvách.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

95. časť si môžete prečítať TU

96. časť si môžete prečítať TU