66. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 8. júna 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

„Egyptskí lekári pri takej príležitosti vzali určité množstvo smolného uhlia a zapálili ho. Dievča, o ktorého panenstve niekto vyslovil pochybnosti a bolo z nejakého dôvodu potrebné mať v tom istotu, sa muselo u lekára postaviť pred dym, ktorý vychádzal z tlejúceho smolného uhlia a sa nad ním vznášal vo forme hustého obláčika

Potom lekár prikázal dievčine silno fúkať do dymu. Ak sa pritom dym nevznietil a nezačalo sa z neho iskriť, tak sa to pokladalo za spoľahlivý dôkaz jej panenstva.

Staroegyptskí lekári boli totiž skalopevne presvedčení o tom, že dievča, ktoré už aspoň raz zakúsilo rozkoš telesnej lásky, tak má vo svojom vnútri podstatne viac horúčavy a páľavy, ako panna, ktorá ešte nikdy sexuálne neobcovala.

Podľa ich názoru sa vnútorná horúčava ženy, ktorá už mala sexuálne skúsenosť, musela preniesť aj do jej dychu a ten potom bol v stave vyvolať iskrenie dymu, keď do neho začala dýchať.

Ako však k tomuto poznaniu egyptskí lekári prišli, o tom ich učené knihy mlčia.“

Keď Anatázius dokončil svoju krátku prednášku, tak sa s úsmevom pozrel na Melinu a prv, ako stihla k nej niečo povedať, nechal sa opäť počuť, pričom jeho hlas znel trochu provokačne:

„Ak chceš, tak môžeme túto metódu staroegyptských lekárov spoločne vyskúšať. Prídeš ku mne zajtra do praxe a urobíme to.“

„To ale vôbec nie je potrebné, múdry Anastázius“, povedalo dievča dôrazne a na jeho peknej tvári sa objavili náznaky pobavenia a pokračovalo:

„Ja predsa pravdu poznám a okrem toho nemusím nikomu nič dokazovať. A samozrejme ani tebe nie. Ale preds ty ju musíš poznať tiež. Veď ako si sa zmienil, tak si nazrel hlboko do mojej duše a tam je všetko ukryté.

A ešte raz – niet nikoho, kto by odo mňa požadoval overovanie môjho panenstva, tak ako to bolo v prípade mnohých egyptských dievčat v starom Egypte.“

„Máš pravdu, krásna Melina! Bol som len zvedavý, ako budeš reagovať. A ako lekár ti prezradím ešte niečo, ale ťa prosím o diskrétnosť a ponechaj si to len pre seba, čo ti teraz poviem.

Naša byzantská morálka je v tomto smere plná nezmyselných a malicherných škrupúľ a bráni ľuďom, aby si mohli slobodne uvedomiť, že láska a erotika sú tým najkrajším, čím sa muž a žena môžu navzájom obdarovať.

Preto je veľká škoda každého dňa, keď to prísni byzantskí otcovia svojím dcéram zabraňujú v mene tejto morálky.“

Keď Anastázius skončil, tak pozoroval tvár dievčaťa skúmajúc, aký účinok na nej zanechali jeho nezvyčajné slová.

Melina neodpovedala, krátko premýšľala. Bola očividne dosť zaskočená otvorenosťou mladého lekára v takej chúlostivej intímnej veci. Nič podobné nikdy od nikoho nepočula.

Anastázius to rýchlo zbadal a zmenil tému. Začal hovoriť o záležitosti kvôli ktorej prišiel. Ale predtým sa ešte dievčiny opýtal:

„Prv ako ma zavedieš k tvojej chorej sestre, tak mi prosím ešte povedz, kedy ťa môžem opäť uvidieť?“

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

64. časť si môžete prečítať TU

65. časť si môžete prečítať TU