Anastázius nabádal netrpezlivo rabína, aby mu odhalil záhadu mena svojej dcéry. A ten sa nenechal dlho prosiť a žičlivým okom pozerajúc na mladého muža pokračoval:

„Ako som už povedal – Arsinoe boľa oveľa pohľadnejšia ako jej pekná staršia sestra Kleopatra. Avšak nielen to, ona bola aj oveľa čestnejšia a nepoznala vôbec žiadnu záľudnosť, čím Kleopatra doslova oplývala. Nadovšetko milovala svoj starobylý a slávny faraónsky Egypt a za nič na svete by nebola zapredala svoju vlasť a vydala ju Rimanom.

Naproti tomu Kleopatra bola nesmierne egoistická, ctižiadostivá a slávybažná, a tak aj zradná a mocou posadnutá.

Nebudem ti teraz všetko podrobne rozprávať – veď si určite máte aj veľa čo povedať s Arsinoe – čo sa odohralo asi pol storočia pred našim letopočtom, keď Egypt pričinením Kleopatry navždy stratil svoju samostatnosť a nezávislosť a stal sa rímskou provinciou.

A teraz z toho zhrniem už len to podstatné, aj keď aj to je obsiahle, lebo chcem, aby si o tom mal pekný ucelený obraz.

Krásna a ušľachtilá Arsinoe bola rodenou rebelkou a voľnomyšlienkárkou. A preto samozrejme bola aj neohrozenou bojovníčkou za slobodu a nezávislosť Egypta. Tak sa stala aj najväčšou a najnebezpečnejšou protivníčkou svojej sestry, ktorá sa stala z moci Ríma egyptskou vládkyňou. Arsinoe bola na krátky čas aj nositeľkou nádeje na oslobodenie Egypta z moci Ríma.

Ale veľká podlosť a vražedná zákernosť jej sestry Kleopatry boli väčšie a silnejšie ako všetko šľachetné úsilie Arsinoe.

Po smrti Ptolemaja XII., ich otca, sa situácia v Egypte vyvinula tak, že Cézar, ktorý prišiel do Alexandrie na čele rímskeho vojska, vzniesol na Egypt neobyčajne vysoké finančné požiadavky. Kleopatra okamžite pristúpila na jeho požiadavky, ale za jednej podmienky – ak ju Cézar vyhlási za kráľovnú Egypta.

Tak sa aj stalo, ale proti vôli ľudu, ktorý dobre tušil, že Kleopatra ho zderie hoci aj z kože, len aby vyhovela svojmu rímskemu ochrancovi a už veľmi skoro aj milencovi.

Keď sa Arsinoe dozvedela, že jej sestra zapredala jej milovaný Egypt Cézarovi a pripravila ho tak o jeho suverenitu, postavila sa na čelo egyptskej armády a rýchlo zaútočila na Alexandriu, kde boli Kleopatra s Cézarom so svojimi vojakmi.

Ich situácia sa zo dňa na deň zhoršovala a egyptské vojsko postupne prenikalo čoraz hlbšie do mesta, až napokon posledným útočišťom milencov a zbytku ich vojakov bol už len opevnený palác. Tam sa zúfalo bránili veľkej presile obliehateľov.“

Starý rabín prerušil svoje pútavé rozprávanie, musel si niekoľkokrát odkašľať, potom si  upil z teplého čaju a pokračoval ďalej:

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

133. časť si môžete prečítať TU

134. časť si môžete prečítať TU