101. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 15. februára 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

Mladý muž v hlave nosil nesmierne ctižiadostivé a ďalekosiahajúce plány a nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že ich raz uskutoční. A preto sa na jeho tvári pri pochvalných strýkových slovách neobjavil žiadny prejav radosti, ale skôr náznak posmešného úškľabku a tiež sotva badateľný prejav pohŕdavosti

Medzičasom sa Svätopluk už veľmi dobre naučil aj sám ohodnotiť svoje vynikajúce schopnosti a už dávno dobre vedel, že Rastislav ho dosiaľ veľmi potreboval na to, aby mu bol nápomocný pri udržiavaní vnútornej stability Veľkej Moravy a pri zlepšovaní jej údernej sily a disciplinovanosti jej bojovníkov.

Svätopluk bol presvedčený o tom, že v udatnosti, ale i v politickej prefíkanosti a prezieravosti sa mu nik v celej Veľkej Morave nevyrovná. Dobre vedel, že vyniká nad všetkými.

Bol si celkom istý, že je bohmi predurčený k tomu, aby vládol Slovanom a spojil ich všetkých do veľkej a silnej ríše, ktorej sa budú obávať a ju rešpektovať aj tí najmocnejší.

I Frankovia, i Byzantínci.

V duchu myslel na to, že starší muž, ktorý klusal na koni po jeho boku, v podstate už dohral svoju úlohu, ktorú mu osud predurčil, aby ju vykonal pre Veľkú Moravu. Mal by to aj sám vedieť a si to priznať a odovzdať svoju moc i korunu práve jemu, Svätoplukovi. Ako ho však poznal, tak vedel veľmi dobre, že niečo také by neurobil nikdy, lebo baží po moci a nikdy sa jej dobrovoľne nezriekne.

Vládca Nitry si bol úplne istý, že je miláčikom bohov (vo svojom vnútri bol ešte stále vyznávačom starých slovanských bohov) a veril, že s ich pomocou urobí Veľkú Moravu slávnou. Dychtil  a túžil po tom, aby raz Veľkú Moravu jeho zásluhou provnávali s ríšou Frankov a jeho s franským kráľom Karolom Veľkým.

***

Nitra sa tiahla a či rozkladala na siedmioch pahorkoch, podobne ako aj slávny a večný Rím. Hlavná ulica, po ktorej klusali kráľ a knieža so svojimi družinami, bola centrom Svätoplukovej metropole.

Domy, takmer všetky len drevené, boli dielňami, obchodíkmi, hostincami, i obydliami. Mnoho tovarov však bolo vyložených priamo na ulici na stoloch i na lavičkách, po oboch jej stranách.

Zástupy ľudí chodili hore dole, tu a tam sa mnohí zastavili, brali tovary do rúk, ohmatávali všetko a radili sa medzi sebou i s predávajúcimi a potom si niečo z tovarov kúpili alebo išli ďalej a hľadali inde.

Predávali sa tam rôzne nástroje, náradie, umelecký tovar, predmety a potreby do kuchyne i zbrane.

Viedli sa dlhé a hlasné rozhovory, živo sa gestikulovalo a dohadovalo sa o cenách. Život v Nitre pulzoval  vzrušujúcou dynamikou vtedajšej nekomplikovanej doby. Takmer celé dianie vtedajšej spoločnosti sa odohrávalo na uliciach a priestranstvách a nie vo vnútri uzavretých priestorov.

Staroslováci nadovšetko milovali slobodu a nespútanú voľnosť života.

Svätopluk už krátko po tom, ako sa stal nitrianskym kniežaťom, tak začal do svojho mesta zvolávať  a zhromažďovať najtalentovanejších, ako aj najzručnejších a najvychýrenejších remeselníkov a majstrov zbrojárov z celého kráľovstva.

Vytvoril im veľmi dobré pracovné podmienky, ponúkol im rôzne výhody a za ich kvalitnú prácu aj mimoriadnu odmenu. A tak do Nitry prichádzali húfne.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

99. časť si môžete prečítať TU

100. časť si môžete prečítať TU