Vo Švajčiarsku referendum o odstavení jadrových elektrární do roku 2029 neuspelo

Bern 27. novembra 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

Väčšina Švajčiarov v dnešnom referende prekvapujúco odmietla iniciatívu strany zelených (GPS), ktorá chcela najneskôr do roku 2029 ukončiť prevádzku všetkých piatich jadrových elektrární v krajine.

Podľa konečných výsledkov zverejnených televíziou SRF sa proti iniciatíve vyslovilo 54,2 percenta účastníkov referenda, podporilo ju 45,8 percenta zúčastnených voličov.

Proti bola navyše drvivá väčšina kantónov – 20 z 26. Najväčšiu podporu (60,48 percenta) mala iniciatíva v kantóne Bazilej-mesto, najmenšiu v kantóne Schwyz (68 percent). K urnám prišlo 44,8 percenta voličov.

Zostáva tak otvorené, kedy bude odstavená posledná z piatich jadrových elektrární vo Švajčiarsku. V dôsledku zamietnutia iniciatívy zostanú v prevádzke dovtedy, kým od príslušného dozorného úradu budú mať platné licencie; tie majú vo Švajčiarsku neobmedzenú platnosť. Skoršie odstavenie elektrárne bude možné v prípade, že o tom rozhodne jej prevádzkovateľ z ekonomických dôvodov.

Iniciátori referenda požadovali, aby mohli byť elektrárne v prevádzke najviac 45 rokov, posledná by sa tak odstavila v roku 2029. Ako prvé mali byť už v roku 2017 odstavené jadrové elektrárne Beznau I a II a Mühleberg, v roku 2024 mal byť na rade Gösgen a v roku 2029 Leibstadt. Prvé tri spomínané elektrárne boli uvedené do prevádzky v rokoch 1969, 1971 a 1972, pričom prvá z nich je najstaršou fungujúcou jadrovou elektrárňou na svete.

Výsledok plebiscitu je prekvapujúci z dôvodu, že prieskumy naznačovali mierny náskok prívržencov postupného odklonu od jadrovej energie. Rozhodujúcim faktorom však bolo podľa politológov zamietnutie iniciatívy v takmer všetkých nemecky hovoriacich kantónoch okrem kantónov Bazilej-mesto a Bazilej-vidiek. Naopak, vo francúzsky hovoriacich kantónoch prevážila podpora iniciatívy.

Iniciátori referenda argumentovali vysokým vekom švajčiarskych reaktorov a rizikom jadrových havárií. Zatvorenie elektrární by podľa nich pomohlo dodávateľom energie z obnoviteľných zdrojov.

Vláda naopak varovala, že unáhlený ústup od jadra by si vynútil dovoz elektriny zo zahraničia. Obávala sa tiež žalôb prevádzkovateľov jadrových elektrární. Kabinet síce už v roku 2011 po havárii v japonskej elektrárni Fukušima II schválil plán postupného útlmu jadrovej energetiky, nestanovil však žiadne termíny.

Švajčiari doteraz hlasovali o jadrovej energii v siedmich referendách. Prvé sa konalo v roku 1979. Švajčiarsko pokrýva asi jednu tretinu spotreby elektriny z jadrových elektrární, takmer 60 percent však vyrába vyše 600 vodných elektrární a niečo viac ako štyri percentá pripadá na iné obnoviteľné zdroje. V zime trpí táto alpská krajina nedostatkom elektriny a musí ju dovážať predovšetkým z Francúzska.