Môj profil 
Predplatné
Opozícia chcela generálnym štrajkom tiež vyvinúť tlak na vládu, aby prepustila približne 400 uväznených aktivistov, zaručila nezávislosť parlamentu, v ktorom má v súčasnosti väčšinu, a povolila zahraničnú humanitárnu pomoc pre Venezuelčanov, trpiacich nedostatkom základných tovarov.
Prezident Nicolás Maduro má v pláne usporiadať 30. júla voľby do nového orgánu nazvaného Ústavodarné zhromaždenie, ktorý by mal prepracovať venezuelskú ústavu z roku 1999. Opozícia tvrdí, že voľby sú organizované tak, aby tento orgán obsadili prevažne prívrženci hlavy štátu, čím by sa eliminovali posledné mechanizmy na kontrolu vlády.
Maduro vyhlásil v štátnej televízii, že bude pokračovať v pláne na prepracovanie ústavy a uviedol, že stovky najväčších venezuelských podnikov fungovali na 100 percent aj napriek štrajku. Podľa opozičných lídrov sa do štrajku zapojilo 85 percent zamestnancov. Tieto údaje nie je možné nezávisle overiť, poznamenáva agentúra AP.
V New Yorku medzitým rezignoval jeden z vysokopostavených členov venezuelskej delegácie pri OSN, čo nazval protestom voči rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv zo strany Madurovej administratívy. Isaias Medina, ktorý vyzval Madura na okamžité odstúpenie, je jedným z mála členov venezuelskej vlády, ktorý s ňou vyjadril nesúhlas. Veľvyslanec pri OSN Rafael Ramirez informoval na Twitteri, že Medina sa správal nečestne a je z postu odvolaný.
