V Poľsku vanie nový vietor, ktorý spôsobil v Bruseli víchricu

Česká republika 8. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Czarek Sokolowski)

Nová poľská vláda, ktorá vznikla po tom, čo parlamentné voľby vyhrala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), si po svojich prvotných krokoch vypočula zo strany Bruselu mnoho kritiky. Európska komisia zároveň začala predbežné vyšetrovanie dodržiavania princípov právneho štátu. Je to skutočne tak? Je v Poľsku ohrozená demokracia a právny štát? Túto otázku položil Inštitút Václava Klausa viacerým osobnostiam

Víťazná strana PiS realizuje program, ktorý pred voľbami nijako netajila, myslí si Sechter

Ján Sechter, veľvyslanec Českej republiky v Poľsku v rokoch 2008-2013 si myslí, že demokracia ohrozená nie je. Podľa neho víťazná strana PiS realizuje program, ktorý pred voľbami nijako netajila. Zmeny zákonov možno prekvapili svojou dôslednosťou, ale vláda o návrhoch verejne diskutuje a prejednáva ich parlamentnou cestou. Opozíciu nikto podľa neho neumlčuje, v poľských mestách odporcovia zmien pokojne demonštrujú pod hlavičkou „Výboru na obranu demokracie“.

V súvislosti s verejnoprávnou televíziou si myslí, že je rizikom pustiť sa do priameho vplyvu nad riadením televízie, ale sloboda šírenia názoru však určite ohrozená nebude.

Sechter za sporné považuje skutočnosť, že Európska komisia krátko po voľbách začala sledovať stav právneho štátu. „Voči členským štátom by sa Európska komisia mala správať zásadne ako politiky neutrálne grémium, najmä ak ide o vnútroštátne právo,“ dodáva.

Vyhrala strana, ktorej komentátori nefandia, tvrdí Šustrová

Rovnaký názor ako bývalý veľvyslanec v Poľsku má aj novinárka Petruška Šustrová. Podľa nej je zaujímavé, ako na výsledky volieb zareagovala významná časť európskych médií a politikov. „Najjednoduchšie by sa zrejme dalo povedať, že voľby výrazne vyhrala strana, ktorej títo komentátori nefandia, takže radi opakujú argumenty stúpencov poľskej predchádzajúcej vládnej formácie.”

Upozorňuje, že v prípade kritiky médií sa vedenie poľských verejnoprávnych médií menilo pri každej zmene vládnej garnitúry. Avšak pri hromadnom prepúšťaní a odchodoch novinárov, ku ktorému došlo pred ôsmimi rokmi, kedy voľby vyhrala strana Občianská platforma, nikto nijako zvlášť nereagoval. Prizvukuje, že tentokrát nemožno o čistkách hovoriť, ale aj napriek tomu mnohí argumentujú ohrozením slobody tlače.

„Pokiaľ ide o Ústavný súd, ide o to, že minulý parlament bezprostredne pred skončením svojho funkčného obdobia zvolil päť ústavných sudcov, hoci dvom z existujúcich ešte nekončil mandát, ako ostatne uznal aj samotný Ústavný súd. Že predstavitelia Práva a spravodlivosti postupovali takisto nevhodne, bol až dôsledok. Iste nemilý,“ vysvetlila.

Pokiaľ poľská vláda a médiá podporovali EÚ, neobjavil sa z jej strany žiadny protest proti porušovaniu ustanovení a zmlúv, upozornil Reuderink

Politický analytik z Holandska Ronald Reuderink si myslí , že Európska únia t.j. francúzsko-nemecké kondominium uplatňuje taktiku rozdeľuj na panuj na úkor malých krajín.

Poukázal na fakt, že nemecká kancelárka Angela Merkelová v minulom roku pozvala do Nemecka utečencov bez toho, aby to konzultovala s ostatnými krajinami EÚ. Tým podľa neho porušuje zmluvu o utečencoch, porušuje zmluvu EÚ, porušuje Dublinský dohovor. Necháva zadupávať niektoré časti schengenských hraníc a dopúšťa, aby migranti zaplavovali veľké oblasti schengenského územia. „A ktoré zmluvy EÚ dávajú Nemecku právo robiť vyššie uvedené? Porušovať toľko ustanovenia toľkých zmlúv? Žiadne.“

Následne vysvetľuje, že v Poľsku boli médiá veľmi dlhú dobu ovládané jednou či viacerými stranami. V tom čase podporovali EÚ. Pokiaľ podporovali EÚ nebol podľa Reuderinka žiaden problém, nebol žiaden dôvod znepokojovať sa. Čiže pokiaľ poľská vláda a médiá podporovali EÚ, neobjavil sa z jej strany žiadny protest proti porušovaniu ustanovení a zmlúv.

Avšak teraz vanie v Poľsku iný vietor a nová vláda vo svojej vlastnej krajine mení pravidla týkajúce sa médií. Televízia a rozhlas sa menia na médiá, ktoré nepodporujú EÚ. Možno sú podľa slov politického analytika jednostranné zamerané proti EÚ. V tom okamžiku Európska únia začína byť aktívna a chce zbaviť Poľsko jeho práva hlasovať.

„Bude Nemecko zbavené svojho práva hlasovať z dôvodu vyššie spomenutých, oveľa závažnejších záležitostí?“ pýta sa  Reuderink. „Kdeže, Nemecko môže v tichosti porušovať mnoho zmlúv EÚ a iných dohôd (vrátane Viedenského dohovoru o zmluvnom práve),“ dodáva na záver.