V obci Chrenovec-Brusno z veže miestneho kostola spadlo dieťa, nič sa mu nestalo

Chrenovec-Brusno 13. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR-Alexandra Moštková)

Udalosť doteraz pripomína i socha dieťaťa, ktorú dal vyhotoviť miestny farár z kameňa a osadili ju na vežu kostola v tej istej výške, z akej dieťa vtedy spadlo

Do polovice 14. storočia siaha história Kostola sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne v okrese Prievidza. Dominantu obce postavili na vŕšku v miestnej časti Chrenovec, pričom miesto na jej výstavbu určila podľa miestnych obyvateľov ‘vyššia moc’. Z veže kostola tiež spadlo na konci 14. storočia dieťa, nič sa mu však nestalo.

“Ku kostolu sa viaže taká história, že ho chceli postaviť na rozmedzí obcí Veľká Čausa, Malá Čausa, Lipník na mieste zvanom kostolica. Jeden deň tam naviezli robotníci materiál, ale v noci ten materiál zmizol a objavil sa na mieste, kde je teraz kostol. To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Občania teda povedali, že je to nejaká vyššia moc a postavili kostol na jeho dnešnom mieste,” priblížil starosta Chrenovca-Brusna Tibor Čičmanec.

K výstavbe kostola sa podľa výpisu z chrenovskej kroniky viaže aj ďalšia zaujímavá udalosť. V roku 1381 z jeho veže, ktorá vtedy dosahovala výšku asi šiestich orgií, čo je v prepočte asi 13,70 metra, spadlo šesťtýždňové dieťa. To sa vyšmyklo z lona matke, ktorá pracovala na lešení pri murároch a mala ho prikojiť. “Dieťa padlo cez murárske lešenie nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela. Avšak, keď tam vybehol farár a prebral ju, zviedli ju z lešenia dolu, našli dieťa ako nahé ležalo medzi kameňmi živé, čulé a bez najmenšieho znaku poranenia,” píše sa v kronike. Udalosť doteraz pripomína i socha dieťaťa, ktorú dal vyhotoviť miestny farár z kameňa a osadili ju na vežu kostola v tej istej výške, z akej dieťa vtedy spadlo.

Chrenovský kostolík bol farským kostolom veľkej farnosti, do ktorej patrilo všetkých sedem dedín handlovskej doliny. Bol postavený niekedy v 14. storočí, no nezachoval sa v pôvodnom architektonickom riešení. Po požiari, ku ktorému došlo v roku 1947, už nebol totiž obnovený v pôvodnom výraze. K požiaru sa podľa historika Jozefa Lenharta viažu dve verzie, jedna oficiálna, druhá neoficiálna. “Podľa tej oficiálnej požiar vznikol z nedbanlivosti a spôsobil ho zvonár v dedine nazývaný Jožo Malý. Bol mentálne zaostalý, bez rodičov a prežíval vďaka vypomáhaniu na fare. K požiaru došlo počas žatvy, na poludnie. Zvonár pri zvonení odhodil vo veži zapratanej haraburdím ohorok cigarety, preschnuté drevo a papier sa vznietili a keďže kostolná veža bola krytá šindľom, požiar sa veľmi rýchlo šíril. Oheň podporovalo aj veľké sucho, ktoré v tom roku sužovalo dolinu. Požiaru by sa bolo dalo zabrániť, keby ho bol podpaľač ohlásil a zmobilizoval na jeho hasenie dedinčanov. On si ale ľahol do farskej záhrady a sledoval šírenie ohňa po kostole,” priblížil. Neoficiálnou verziou podľa neho je, že kostol chcel farár už začiatkom 20. storočia zbúrať a prestavať. “Ibaže mu to úrady pre jeho mimoriadne historické hodnoty nedovolili. Takmer pol storočia apeloval a mobilizoval ľudí na jeho prestavbu. Požiar prišiel mimoriadne vhod a umožnil tak zrealizovať dlhoročný ‘sen’ pána farára a veriacich…,” doplnil.

Nový kostol bol podľa Lenharta postavený neuveriteľne rýchlo, keďže jeho výstavba trvala iba dva roky. “Zaujímavosťou je, že výstavba nového chrenovského kostola sa udiala v kritických rokoch, v čase politickej radikalizácie, nástupu komunizmu a perzekvovania veriacich. Súčasťou nového kostola bol maľovaný oltár. Tvorila ho monumentálna nástenná maľba predstavujúca psychostázu sv. Michala Archanjela a svojimi rozmermi bola najväčšou nástennou maľbou vytvorenou v 50. rokoch 20. storočia na Slovensku. K jej odstráneniu došlo okolo roku 1995, pri modernizácii chrámu,” priblížil.

Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo ako súčasť novostavby polygonálne presbytérium – svätyňa, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou s kamenným pastofóriom a západná kostolná veža. “Jej riešenie nemá na Slovensku obdobu. Je šesťhranná a jej prízemie je odľahčené troma hrotitými gotickými portálmi. Stojí na pilieroch otvorenej predsiene, akoby bola vo vzduchu. V dobe svojho vzniku to bolo mimoriadne odvážne a progresívne riešenie,” ozrejmil historik. Doplnil, že v kostole sa zachoval i vstupný sedlový portál s netradičnou výzdobou v podobe kamenného panela s plastickou reliéfnou kružbou, tiež monumentálny mnohofigurálny reliéf s výjavom Smrti Panny Márie z roku 1517. “Pôvodne patril k sochárskej výzdobe hlavného oltára. Jeho autor nie je známy, a tak sa jeho tvorca v odbornej literatúre uvádza pod menom Majster Smrti Panny Márie z Chrenovca. Dnes je dielo v zbierkach Slovenskej národnej galérie a je vystavené v expozícii gotického umenia,” vysvetlil.

Novostavba chrenovského kostola je riešená v duchu tzv. baťovskej, funkcionalistickej architektúry a ako zdôraznil Lenhart, patrí k najlepším chrámovým realizáciám svojho druhu na Slovensku. “V architektúre došlo k optimálnemu skĺbeniu aktuálnych moderných, funkcionalistických foriem s gotizujúcimi prvkami, ako je použitie tvaru lomeného oblúka a trojlodia,” skonštatoval.