Irán 2. marca 2016 (HSP/Foto: TASR/AP)
Všetci dospelí muži z dediny v južnom Iráne boli popravení za drogové trestné činy. Vyrieši to však problém, alebo ho ešte viac prehĺbi?
Treba poznamenať, že je výnimočné, aby sa niekto z vládnych predstaviteľov Iránu vyjadril k vysokej miere popráv týkajúcich sa drog. Iránska viceprezidenta pre záležitosti žien a rodiny Shahindokht Molaverdi to urobila v rozhovore pre polooficiálnu tlačovú agentúru Mehr.
“Sú dediny v provinciách Sistan a Balúčistan, z ktorých každý muž bol popravený,” povedala bez toho, aby uviedla aj konkrétne miesta alebo objasnila, či popravy sa konali v rovnakom čase alebo na viackrát. No poukázala pritom aj na iný závažný fakt: “Ich deti sú teraz potenciálnymi pašerákmi drog, pretože by sa chceli pomstiť a získať tiež peňažné prostriedky pre svoje rodiny. Neexistuje žiadna podpora pre týchto ľudí. (…) Veríme, že ak nebudeme podporovať týchto ľudí, uchýlia sa k trestnej činnosti, čo je dôvod, prečo je spoločnosť zodpovedná za rodiny popravených.”
Provincie Sistan a Balúčistan “sú pravdepodobne najviac zaostalé oblasti v Iráne, s najvyššou mierou chudoby, dojčenskou a detskou úmrtnosťou a najnižšou mierou dĺžky života a gramotnosti v krajine,” hovorí Ahmed Shaheed, osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne. Ležia na juhovýchode krajiny na hraniciach s Pakistanom a tiež s Afganistanom ako popredným svetovým výrobcom a dodávateľom drog, kde sa mladá populácia vo veľkom venuje pestovaniu rôznych návykových látok.
Irán si je teda vedomý toho, že pašovaniu drog nezabráni, pretože v tomto regióne je to lukratívny artikel pomáhajúci ľuďom a ich rodinám prežiť. Podľa kritikov však v tomto smere urobil málo, ak vôbec niečo, aby tento problém nejako riešil. Vykonávaním trestu smrti, ako aj v tomto prípade, situácii príliš nepomôže, skôr naopak.
Podľa Amnesty International je Irán druhým na svete hneď po Číne v počte vynesených rozsudkov trestov smrti (nasleduje Saudská Arábia, Irak, USA, Sudán, Jemen, Egypt, …). V roku 2014 to bolo najmenej 753 ľudí, z ktorých viac ako polovica boli drogoví páchatelia. A len v prvej polovici roku 2015 sa napočítalo ďalších 700 popráv.
Aktivisti opakovane vyzývajú Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), aby zastavil financovanie iránskych protidrogových kampaní, ktoré mimochodom stoja mnoho miliónov dolárov vrátane európskych peňazí, kým Teherán neprestane s najvyššou formou trestu za drogy.