Môj profil 
Predplatné
Po rozpade ZSSR značná časť obyvateľstva tejto pobaltskej krajiny nezískala estónske štátne občianstvo. Získali ho iba čistokrvní Estónci a menšia časť ľudí iných národností, ktorí už niekoľko desaťročí žili na území súčasného Estónska. Veľký počet ľudí neestónskej národnosti však zostal bez občianstva. Preto v Estónsku a v ostatných pobaltských krajinách, kde je situácia podobná, vznikla pre určitú kategóriu ľudí nálepka „neobčan“.
Mnohí z nich smutne ironizujú, že podobné zaobchádzanie pripomína praktiky z 30. a 40. rokov minulého storočia v Nemecku a namiesto židovských symbolov by ľuďom bez občianstva v Estónsku mohli na chrbte pripevniť tabuľku „neobčan“. Títo ľudia majú obrovské problémy so zamestnaním, sociálnym a zdravotníckym zabezpečením, výplatou dôchodkov a pod. Majú problémy vycestovať do zahraničia, pretože mnohí z nich nemajú platný estónsky pas. V tejto krajine žijú ako cudzinci.
Zdá sa, že (možno) začína svitať na lepšie časy. Od prvého januára je platný nový legislatívny dodatok, ktorý čiastočne „odblokoval“ získanie estónskeho štátneho občianstva pre „druhotriednych neEstóncov“. Odteraz detí „neobčanov“ Estónska, narodení v tejto slobodnej a demokratickej krajine, môžu získať estónske štátne občianstvo. To sa však ich rodičov stále netýka … Estónsko tak zaviedlo do praxe vo svete rozšírené pravidlo, že novorodenec, ktorý uvidel svetlo sveta v nejakej krajine, má právo získať štátne občianstvo tejto krajiny – aj v prípade, že jeho rodičia podobné občianstvo nemajú.
V Estónsku žije veľký počet ľudí, ktorí nemôžu získať občianstvo tejto krajiny, aj keď mnohí z nich žijú na území tohto štátu už dlhé roky alebo aj desaťročia. V malej krajine s celkovým počtom obyvateľstva 1,3 milióna ľudí žije napríklad viac ako 100 tisíc Rusov, ktorí nemajú estónske občianstvo. Doposiaľ ani deti „neobčanov“, ktorí sa narodili už na území slobodného a demokratického Estónska, nemohli získať estónske občianstvo.
Eugen Rusnák
