Môj profil 
Predplatné
Podnet na GP SR podal Igor Cagáň, ku ktorému sa pridal bývalý kandidát na ombudsmana a predseda Aliancie za nedeľu Anton Čulen. Podľa informácií webu SND je inscenácia Natálka príbehom o živom a temperamentnom dievčatku. Avšak štyria mladíci sa rozhodli, že do domu, v ktorom býva rómska rodina, hodia Molotovov kokteil. Následky ničivého požiaru poznačili celú rodinu. Nielen fyzicky, ale najmä psychicky. K uvedenému činu došlo v roku 2009 v Českej republike.
„Svet médií a strachu dokáže z obetí spraviť vinníkov a z vinníkov obete. Aká môže byť spomienka matky, ktorá na ten osudný večer už nikdy nezabudne? Ako prebiehal súdny proces? Akú váhu majú správne použité slová? Kde sú korene myslenia extrémistov… a aké sú liečebné účinky rodinnej súdržnosti,“ uvádza ďalej portál SND.
Dramaturgička spolu s režisérom a hercami sa snažia cez inscenáciu Natálka vysvetliť korene myslenia extrémistov. Avšak sporným zostáva kontext statickej metafory, kedy je pred hákový kríž umiestnená kresťanská socha.
Podľa iniciátora podnetu Cagáňa socha pôsobí, že katolícke náboženstvo prikrýva zločin. „A tak ja osobne ako vyznávač rímsko-katolíckeho vyznania hlásiaci sa k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike registrovanej podľa príslušného zákona, sa cítim byť touto obrazovou metaforou zhanobený pre svoje vyznanie a domnievam sa, že vykonaním hry na verejnosti mohlo dôjsť k zhanobeniu celej skupiny osôb pre ich náboženské vyznanie,“ vysvetlil. Vzhľadom na uvedené teda podľa neho došlo k naplneniu skutkovej podstaty Trestného zákonníka.
Cagáň vo svojom podaní trestného oznámenia ďalej vysvetľuje: „do hlavy tvorcov inscenácie nevidím, avšak samotné vonkajšie znaky, ktoré možno objektívne popísať, vypovedajú o tom, že autori inscenácie a vystupujúci herci predmetným činom, či už vedome alebo nevedome, hrubo znevážili, potupili, urazili a pošpinili na verejnosti, pred detským divákom, a možno i z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) TZ z nenávisti voči skupine osôb pre ich náboženské katolícke vyznanie, početnú skupinu príslušníkov katolíckeho vyznania na Slovensku, a sošku Nepoškvrnenej Panny Márie umiestnili pred hákový kríž, a tak vyjadrili motív, ktorý je známy katolíckym veriacim ako náboženský, podľa ktorého plášť Panny Márie prikrýva neprávosť – v náboženskom zmysle myslenú ako hriech, -a tým navodili verejne dojem, že katolícke náboženstvo prikrývalo zločiny nacizmu, a v kontexte hry, že nebodaj zastieralo zločin kriminálnikov, ktorí ťažko ublížili na zdraví maloletej dvojročnej Natálii Kudrikovej z Vítkova v Českej republike.“
Čo skutočne zobrazuje socha Nepoškvrnenej Panny Márie, v pozadí ktorej je nakreslený hákový kríž?
Samotný Cagáň o stanovisko požiadal aj dramaturgičku inscenácie Miriam Kičinovú, ktorá podľa jeho slov po sérii vyhýbavých odpovedí na otázku, aká motivácia viedla tvorcov tejto hry k spojeniu sošky Nepoškvrnenej Panny Márie so symbolom hákového kríža, mu položila protiotázku či nevie, že na čele Slovenského štátu stál katolícky kňaz. Podľa Cagáňa tým zrejme myslela Mons. Jozefa Tisa. Následne Kičinová dodala, že napriek tomu v tejto inscenácii nejde o podsúvanie takejto spojitosti.
Podľa dostupných informácií bola kontaktovaná aj riaditeľka Gymnázia v Pezinku. Cagáň ju upozornil na vzniknutú urážlivú statickú obrazovú metaforu, ktorú propagovalo predmetné gymnázium na svojej internetovej stránke. Riaditeľka Jana Solgová sa sama ako veriaca cítili podľa jeho slov dotknutá použitým výrazivom a nechala oznam o uskutočnení kontroverznej inscenácie spolu s kontroverzným obrazovým materiálom stiahnuť z internetových stránok školy, a to napriek tomu, že s celkovým odkazom hry sa stotožňovala.
O inscenácií informoval na sociálnej sieti aj Bratislavský samosprávny kraj. Jej predseda Pavol Frešo sa totiž zúčastnil predstavenia práve na Gymnáziu v Pezinku. Z poskytnutých informácií tiež vyplýva, že odborné krytie projektu poskytol sociológ a politológ Fedor Gál. Na predstavení na strednej škole sa zúčastnil aj štáb verejnoprávnej RTVS.
Dramaturgičku inscenácie, riaditeľku pezinského gymnázia, ako aj predsedu Bratislavského kraja sme oslovili aj my. Na naše otázky, ktorých hlavným cieľom bolo zistiť, čo malo umiestnenie sochy Nepoškvrnenej Panny Márie pred hákový kríž zobrazovať, zatiaľ neodpovedali.
Prekladatelia žiadajú GP SR o osobitnú citlivosť
Igor Cagáň a Anton Čulen vo svojom podnete žiadajú, aby GP SR vyšetrila, či pri predstavení nedochádza k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z uvedených trestných činov. Zároveň žiadajú, aby do času, kedy bude ukončené vyšetrovanie GP požiadala príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia k pozastaveniu inscenácie.
Obaja tiež žiadajú, aby GP prešetrila aj zodpovednosť zriaďovateľa stredných škôl t.j. Bratislavský samosprávny kraj z dôvodu uvedenia tejto hry na pôde strednej školy a osobitne pri informovaní o uskutočnení tejto hry na svojich internetových stránkach prostredníctvom kontroverzných statických obrazov hanobiacich náboženské cítenie.
Záverečným bodom podnetu je žiadosť, aby GP SR požiadala Štátnu školskú inšpekciu o prešetrenie „danej inscenácie z hľadiska školského zákona a školského kurikula a o prešetrenie, či riaditelia stredných škôl nezanedbali svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona pri umožnení inscenovať túto hru na školskej pôde.“
