Môj profil 
Predplatné
Pozvanie na konferenciu International Scientific Conference on Probiotics and Prebiotics – „IPC 2017, konanú v dňoch 20. až 22. júna, prijalo 360 hostí z 78 krajín sveta a hodnotili ju ako mimoriadne vydarené a úspešné podujatie. Jeho históriu sme začali písať v roku 2000 a sme hrdí na to, že rokmi získalo vynikajúce renomé a stalo sa najväčším svetovým vedeckým podujatím venovaným výskumu, vývoju a aplikácii probiotík a prebiotík v praxi,“ hovorí prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a predseda organizačného výboru konferencie MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Konferenciu IPC od roku 2014 organizuje Ústav experimentálnej medicíny v spolupráci s Pamida International v Budapešti predovšetkým kvôli dobrému leteckému spojeniu pre účastníkov z celého sveta. Tí tohoroční ocenili nielen vynikajúcu úroveň odborného programu, ale rovnako tak aj veľmi žičlivú a priateľskú atmosféru, k čomu výraznou mierou prispeli tradične netradičný otvárací ceremionál a veľmi pekný spoločenský večer. Tohtoročná konferencia mala vynikajúcu vedeckú úroveň. Svoje príspevky predniesli najuznávanejší odborníci v oblasti probiotického výskumu. z celého sveta. Prezentované poznatky poukázali na mimoriadne významnú úlohu črevnej mikrobioty pri zachovaní zdravia a v patogenéze chronických chorôb, čo poukazuje na to, že v blízkej budúcnosti bude možné moduláciou črevnej mikrobioty výrazne zefektívniť prevenciu a terapiu viacerých chronických chorôb. Prezentované príspevky boli veľkým prínosom aj pre objasnenie mechanizmu účinku probiotík na molekulovej úrovni, ale zároveń poukázali na skutočnosť, že v tejto oblasti zostávajú mnohé otázky zatiaľ nezodpovedané a odpovede si vyžadujú ďalší intenzívny výskum,“ hovorí prednosta Ústavu experimentálnej medicíny MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Účastníkov zaujali viaceré prednášky, ale najväčšieho ocenenia sa dostalo prezentáciám profesora Sin-Hyeog Ima a Dr. Yosepa Ji z Južnej Kórei, ktoré boli venované vplyvu probiotík na črevnú mikrobiotu a metabolický syndróm a selekcii probiotík ako imunomodulátorov, profesorky Rebeky M. Stumpf z USA o unikátnosti črevnej mikrobioty človeka z hľadiska jej diverzity v porovnaní s primátmi, profesora Marca Venturu z Talianska o dialógu medzi mikrobiotou a hostiteľom na molekulovej úrovni, profesora Roberta Rastalla z Veľkej Británie o prebiotikách novej generácie, či prednáške Dr. Filipa Kiekensa z Belgicka o význame lyofilizácie probiotických mikroorganizmov pre vývoj nových farmabiotík.
Podľa vyjadrenia MVDr. Alojza Bombu, DrSc. bol vedecký program IPC 2017 venovaný novým poznatkom v oblasti výskumu výroby a využitia probiotík a prebiotík so zameraním na ich význam v podpore zdravia, v prevencii, ale aj terapii chorôb. „Cieľom konferencie zameranej na prezentáciu poznatkov založených na vedeckých dôkazoch prospešných účinkov probiotík a prebiotík na zdravie ľudí a zvierat získaných v rámci experimentálnych a klinických štúdií bolo predovšetkým poskytnúť vedecké fórum pre všetkých, ktorí sa zoberajú problematikou probiotík a prebiotík a umožniť im vzájomnú výmenu poznatkov. K vysokej vedeckej úrovni podujatia prispeli významnou mierou aj príspevky mladých, talentovaných výskumných pracovníkov z celého sveta,“ poznamenáva MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Na odbornom podujatí boli kvôli motivácii špeciálne ocenení mladí vedeckí pracovníci. Cenu za najlepšie prednášku si v kategórii mladých vedeckých pracovníkov spolu s odmenou 500 EUR získali Kim de Paepe z Univerzity v Gente (Belgicko) venovanej kolonizácii črevného mikrobiómu v simulátore tráviaceho traktu a Eun Chong Huang z Handong Global University (Južná Kórea). Jeho prezentácia bola zameraná na moduláciu črevnej mikrobioty pri poruchách správania. Cenu za najlepší poster v tejto kategórii a odmenu 500 EUR si odniesla Lenka Micenková z Masarykovej univerzity v Brne za svoju prácu o vývoji črevnej miktrobioty detí v prvom roku života.
Tohoročná konferencia sa konala len niekoľko dní po návrate MVDr. Alojza Bombu, DrSc. zo spoločného kongresu Japonskej asociácie gnotobiológie a Spoločnosti pre mikrobiálnu ekológiu a choroby (SOMED) v Tokiu, na ktorom ako pozvaný rečník prezentoval prednášku „Cielená modulácia a transplantácia črevnej mikrobioty v prevencii a liečbe chorôb“. Na podujatí ho členovia výboru spoločnosti požiadali o usporiadanie budúcoročného kongresu SOMED v rámci konferencie IPC 2018. Po vzájomnej dohode sa kongres uskutoční v júni 2018 v Budapešti ako súčasť IPC a bude venovaný vzťahu mikrobioty, zdravia a chorôb. „Mojím zámerom ako prezidenta uvedeného podujatia je poskytnúť veľký priestor predovšetkým mladým vedeckým pracovníkom, čo dáva možnosť aj naším mladým kolegom tak z Lekárskej ako aj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ prezentovať výsledky svojej výskumnej činnosti na medzinárodnom fóre,“ podotýka MVDr. Alojz Bomba, DrSc.
Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
Podľa aktuálnych poznatkov sú zmeny v zložení, diverzite a funkčnosti črevnej mikroflóry (dysbióza) spojené s rozvojom chronických chorôb. Aj napriek neustálemu vedeckému pokroku v tejto oblasti, stále nie sú objasnené korelácie medzi kvalitatívno-kvantitatívnym zložením, funkčnosťou črevnej mikroflóry človeka a rozvojom týchto ochorení.
Vedeckovýskumná činnosť pracoviska je vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zameraná na detailné štúdium črevnej mikroflóry človeka a možností jej cielenej modulácie a transplantácie v prevencii a terapii chronických chorôb ľudí. Pracovníci ústavu využívajú na svoj výskum aj unikátny in vitro experimentálny model SHIME (Simulátor črevného mikrobiálneho ekosystému človeka (Prodigest, Belgicko).
ÚEM aktívne spolupracuje s viacerými pracoviskami Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, SAV, UVLF v Košiciach a NPPC v Nitre a rozvíja intenzívnu medzinárodnú spoluprácu s partnermi z Belgicka, Francúzska, Írska, Južnej Kórei, Ukrajiny a Českej republiky.
Probiotiká
sú podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie živé organizmy, ktoré po ich podaní v stanovenom množstve zlepšujú zdravotný stav organizmu.
Záujem o probiotiká sa prvý krát objavil koncom 19. storočia, keď Ilja Iljič Mečnikov publikoval prácu, v ktorej pripísal dlhovekosť ľudí žijúcich na Balkáne vysokému príjmu kyslomliečnych nápojov obsahujúcich prospešnú mikroflóru. Bol prvým, ktorý poukázal na vzťah medzi zdravím a dlhovekosťou a užívaním probiotických baktérií. Tento pojem bol však zavedený až neskôr a boom probiotík sa objavil koncom 20. storočia v súvislosti s rozmachom užívania antibiotík a ich negatívnym dôsledkom.
Prebiotiká
sú definované ako nestráviteľné časti potravy, ktoré majú priaznivý vplyv na organizmus stimuláciou rastu a aktivity baktérií v hrubom čreve. Prebiotikom je najčastejšie potravinová vláknina – inulín a rôzne oligosacharidy.
Redakciu informovala RNDr. Jaroslava Oravcová.
