Môj profil 
Predplatné
Dnes, keď v Turecku verejne budete hovoriť o „arménskej genocíde“, hrozí vám väzenie na tri roky. Vláda nikdy neuznala toto vyhladzovanie organizované mladými Turkami na sklonku Osmanskej ríše. Mená tých, čo páchali genocídu, sa týčia na námestiach, školách, nemocniciach v Turecku. Paylan k tomu hovorí: „viete si predstaviť, že by ste sa v Nemecku v tejto dobe prechádzali uličkou venovanou Adolfovi Hitlerovi?“
Ústava musí byť islamská
Situácia Arménov v Turecku je ťažká aj po 100 rokoch od genocídy. V pondelok hovorca parlamentu Ismail Kahraman prehlásil nasledovné: „Sme moslimský národ, a preto budeme mať náboženskú ústavu. Laicita nesmie mať miesto v našej novej Ústave.“ Kahraman je členom strany prezidenta Recepa Tayyp Erdogana, ktorá sa snaží o zavedenie prezidentského systému vládnutia s väčšími právomocami. Jeho slová na margo novej Ústavy vyvolali údiv a kritiku opozičných strán.
Konfiškovanie arménskych kostolov
Okrem problému popierania genocídy a islamizácie krajiny riešia Arméni aj iný problém. Turecká vláda im pred nedávnom náhle skonfiškovala mnohé územia a kostoly, medzi ktoré patrí tiež historický chrám Surp Giragos v kurdskom meste Diyarbakir, kde už takmer rok vedú boje vládne vojská s kurdskými jednotkami.
Kostol ako aj iné budovy a územia, ktoré konfiškovali, údajne zatvorili z dôvodu škôd, ktoré zo sebou prinieslo intenzívne bombardovanie. Vláda tvrdí, že „konfiškácie sa udiali z bezpečnostných dôvodov a na konci konfliktu budú všetky reštituované“. No kvôli dejinným súvislostiam Arméni tomuto odôvodneniu neveria a pripomínajú konfiškácie a násilné premiestňovania, ktoré museli podstúpiť ich predkovia pred 100 rokmi.
Kurdi obvinili vládu, že chce zboriť chrámy a budovy a postaviť nové, luxusnejšie a prístupné len pre bohatých. Toto bude podľa mnohých cesta, ktorou vyženú terajších majiteľov.
Premiér Ahmet Davutoglu podľa New York Times pred časom sám vyhlásil, že vláda mieni transformovať Sur – centrum mesta, ktoré je predmetom konfiškácií – „na turistickú oblasť. Všetci prídu a ocenia novú architektúru.“
Dejiny sa opakujú
Asociácia advokátov v Diyarbakire už žalovala za to vládu, Arméni však neveria úmyslom Erdogana: „Dejiny sa opakujú, nikdy by sme si to neboli pomysleli“, hovorí Anita Acunová, líderka arménskej komunity v Istanbule. Obyvateľ mesta Sur, ktorý len nedávno zistil, že má arménsky pôvod, ostal zaskočený. „Pre nás chrám Surp Giragos nie je len miestom kultu. Je to miesto, kde sa môžeme zísť a spolu poskladať všetky úlomky našej histórie a identity.“
