Bratislava 12. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Kresťania slávia vo Veľkom alebo Svätom týždni tajomstvá spásy, ktoré Ježiš Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života.
V rímskokatolíckej cirkvi sa slávi Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer (13.4.) omšou na pamiatku Pánovej večere. Pokračuje na druhý deň Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pána (14.4.), cez Bielu sobotu (15.4.), vrcholí Veľkonočnou vigíliou v neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania (16.4).
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním katolícki biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia so všetkými kňazmi svojich diecéz omše svätenia olejov, známe pod názvom Missa chrismatis. Popoludní a večer sa konajú v katolíckych kostoloch sväté omše na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, počas ktorých sa zvykne konať aj obrad umývania nôh dvanástim mužom.
Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň neslúži sv. omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Popoludní sa konajú veľkopiatkové obrady, ľudia prichádzajú pokloniť sa ku krížu alebo sa zúčastňujú na krížových cestách, ktoré sa konajú v kostoloch alebo na kalváriách miest a obcí.
Na Bielu sobotu večer po zotmení sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Veľkonočná vigília, v rámci ktorej sa už slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista vrcholí v kresťanských cirkvách na Veľkonočnú nedeľu ráno a predpoludním.