Sorosovsko-albánska koalícia si za šéfa parlamentu zvolila teroristu z UCK, ktorý sa pokúsil autom vraziť do davu Slovanov na mítingu „Za jednotné Macedónsko“

Skopje 28. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Boris Grdanoski

Polícii sa podarilo vytlačiť z budovy macedónskeho parlamentu občanov protestujúcich proti skutočnosti, že sa sorosovsko-albánska koalícia pokúsila uchopiť moc v štáte, aby ho zničila. Protestujúci občania niekoľko poslancov novej koalície podporovanej a za rúčku vedenej Sorosom, Albánskom, EÚ a USA zranili, pričom momentálne nie je jasné, či sa na útokoch protestujúcich zúčastnili aj provokatéri z opačnej strany, ako to obyčajne býva, s úmyslom zdiskreditovať protesty 

Čo predchádzalo incidentu, ktorý môže vyústiť v ďalšie kolo občianskej vojny v Macedónsku? V macedónskych mestách už takmer dva mesiace slovanskí Macedónci združení v hnutí „za jednotné Macedónsko“ demonštrujú za vypísanie nových parlamentných volieb. Podporujú tak postoj macedónskeho prezidenta Georga Ivanova, ktorý odmieta poveriť zostavením vlády predsedu dosiaľ opozičnej Sociálnodemokratickej strany Macedónska Zorana Zaeva, ktorá skončila v decembrových voľbách na druhom mieste.

Zaev je obľúbenec známeho finančného špekulanta Georgea Sorosa a je spriahnutý so všetkými hlavnými politickými stranami macedónskych Albáncov. Ak by sa Zaev so svojou kamarilou dostali k moci, v Macedónsku by sa realizoval samovražedný projekt zvaný Tiranská platforma, ktorý do štátu prepašovali z Albánska, no jeho pôvod možno hľadať v zaoceánskych kruhoch, ktoré sa svojho času stali patrónmi Albáncov z Kosova a Metochije v Srbsku.

Jeden z vodcov protestného hnutia „Za jednotné Macedónsko“ Bogdan Ilieski priamo vyzval „vzdať sa realizácie programov, ktoré vznikli v Tirane a v ďalších štátoch“.  Po voľbách v Macedónsku albánsky premiér Edi Rama z Tirany zasa drzo odporučil stranám macedónskych Albáncov, aby si pre seba pri vytváraní koalície žiadali kreslo macedónskeho premiéra! V súčasnosti v Macedónsku žije okolo 25% Albáncov a v mnohých oblastiach predstavujú Albánci drvivú väčšinu. Macedónski Albánci  už dvakrát v štáte roznecovali občiansku vojnu.

Albánska menšina pod kuratelou a patronátom Západu nadobudla právo formovať administrácie v niekoľkých regiónoch a vytvárať vlastné monoetnické strany, ktorých vodcovia lobujú za albánske záujmy a vďaka nejednotnosti slovanských Macedóncov sa stávajú po voľbách jazýčkom na váhach a majú rozhodujúce slovo pri formovaní vládnych koalícií.

Už z volebného programu Zaeva i z jeho dalšieho postupu vyplynulo, že sa chystá urobiť z albánčiny druhý úradný jazyk a rozdeliť Macedónsko na etnické kantóny, čim ho fakticky federalizuje a pripraví pôdu na oddelenie západného Macedónska od zvyšku štátu a jeho neskoršie začlenenie do Veľkého Albánska.

Avšak, macedónsky prezident George Ivanov zaujal principiálny postoj, a napriek veľkému tlaku Západu a jeho mimovládok odmietol po voľbách vymenovať Zaeva za premiéra, pričom priamo povedal, že nikdy nedovolí, aby politiku štátu určoval človek, ktorý podrýva suverenitu štátu.

Hlavný politický oponent Zaeva a jeho sociálnych demokratov, víťaz volieb Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana za macedónsku národnú jednotu (VMRO-DPMNE) vystúpila s vyhlásením, v ktorom obvinila Zaeva s vracaním „pôžičiek albánskej mafii“.

Macedónsky prezident Ivanov bol v svojom nedávnom vystúpení v maďarskej televízii ešte konkrétnejší a pomenoval sily, ktorá stoja za vyvolávaním chaosu  v Macedónsku. Priamo obvinil organizácie podriadené Georgeovi Sorosovi, ktorý podľa neho „používa peniaze amerických daňových poplatníkov“, aby vyvolával nepokoje v Macedónsku a v iných štátoch: „Macedónsko sa v podstate stalo obeťou občianskej spoločnosti,“ zhrnul Ivanov.

Dosiaľ poslanci doterajšej vládnej koalície blokovali nástup sorosovsko-albánskej kamarily k moci, no 27. apríla sa „novej väčšine“ podarilo zvoliť si za svojho predsedu parlamentu macedónskeho Albánca Talata Xhaferiho, čo len prilialo olej do ohňa. Xhaferi, bývalý dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády a neskôr macedónskej armády počas občianskej vojny v Macedónsku, ktorú v roku 2001 vyprovokovali teroristi z miestnej i kosovskej UCK, ako armádny veliteľ dezertoval z radov macedónskej armády a prešiel na stranu teroristov! Krvavý konflikt medzi macedónskymi vládnymi silami a albánskymi teroristami sa však vďaka intervencii Západu napokon skončil takzvanou Ochridskou dohodou a nepotrestaním teroristov.

Talat Xhaferi sa tak namiesto väzenia, alebo trestu smrti dočkal v rokoch 2004-2006 kresla námestníka ministra obrany a od roku 2013 bol dokonca ministrom obrany Macedónska! O vzťahu nepotrestaného teroristu a ministra obrany, ktorého si podrývači jednoty Macedónska práve zvolili za šéfa štátneho parlamentu, svedčí aj incident, ktorý sa udial 24. apríla, pár dní pred nepokojmi v parlamente. Talat Xhaferi  si svoje auto namieril priamo do davu slovanských Macedóncov z protestného hnutia „Za jednotné Macedónsko“ požadujúcich vypísanie nových parlamentných volieb! V poslednej chvíli mu polícia zabránila vraziť do zástupu ľudí.  Dnes by Xhaferi za potlesku Albánska, EÚ a USA rád vystupoval ako predseda macedónskeho parlamentu.

Dokedy budú Macedónci, ako aj mnohí iní Slovania, zotrvávať vo svojej nejednotnosti a tým dovoľovať rôznym kriminálnym živlom panovať nad sebou?

Vladimír Mohorita