Môj profil 
Predplatné
Po vypočúvaní, ktoré sa začalo ráno o 9.00 h, sa rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tejto veci dnes neočakáva. Podľa informácií zo súdneho prostredia generálny advokát tejto inštancie Yves Bot v priebehu najbližších mesiacov vypracuje svoje stanovisko k obom žalobám. Očakáva sa, že samotný rozsudok padne až na konci tohto roka.
Ako prvá podala žalobu kvôli kvótam pre utečencov vláda Slovenskej republiky 2. decembra 2015, o deň neskôr rovnakým spôsobom zareagovala aj maďarská vláda. Maďarsko a Slovensko, podobne ako Česká republika a Rumunsko v septembri 2015 za prijatie kvót nehlasovali, Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Na súde dnes ako prvá dostala slovo zástupkyňa Slovenska, potom svoje argumenty predniesol maďarský zástupca a do tretice dostala priestor na vyjadrenie v prospech Slovenska a Maďarska aj poľská delegácia, aj napriek tomu, že Poľsko v septembri 2015 za kvóty pre utečencov hlasovalo. Neskôr sa však Varšava v rámci tohto sporu pridala na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky.
Predstavitelia Slovenska a Maďarska, ktorí svoje krajiny oficiálne zastupujú pred súdnymi inštitúciami EÚ, zdôraznili, že rozhodnutie Rady EÚ zo septembra 2015, keď sa o kvótach pre utečencov hlasovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, považujú za politické. Slovenská delegácia toto rozhodnutie označila aj za „neadekvátne a neúčinné“ a pripomenula bod žaloby, podľa ktorého boli rozhodnutím Rady EÚ porušené princípy zastupiteľskej demokracie, rovnováhy medzi inštitúciami EÚ, ako aj spravovania verejných záležitostí.
Zástupkyňa Poľska v Luxemburgu upozornila aj na bezpečnostné riziká súvisiace s kvótami pre utečencov, keďže dohodnutý program ich prerozdeľovania podľa jej slov neumožňuje kontrolovať žiadateľov o azyl a účinne čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám.
Slovenská aj maďarská delegácia na pôde Súdneho dvora EÚ upozornili, že cieľ, ktorý EÚ sledovala presadením národných kvót, neriešil podstatu utečeneckej krízy a dal sa dosiahnuť aj odlišným spôsobom. Napríklad zlepšením ochrany vonkajších hraníc EÚ a účinnejšou návratovou politikou v prípade tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritériá na udelenie azylu. Obe krajiny ako argument vo svoj prospech použili aj údaje, podľa ktorých bolo do 5. mája tohto roka presunutých len 18.119 z pôvodne zamýšľaného počtu 120.000 azylantov.
Postoj Rady – v rámci dnešného vyjasňovania stanovísk – je taký, že v čase prijatia rozhodnutia o kvótach pre 120.000 utečencov bolo toto rozhodnutie adekvátne a primerané vtedajšej situácii, keď Grécko a Taliansko čelili nevídanému náporu nelegálnych migrantov. Predstaviteľka Rady EÚ sudcov v Luxemburgu upozornila na skutočnosť, že hromadný a rýchly príliv utečencov prichádzajúcich v roku 2015 do Grécka a Talianska ohrozoval existenciu schengenského priestoru.
TASR mala záujem požiadať o stanovisko vedúcu slovenskej delegácie v tomto spore. Ministerstvo spravodlivosti SR však upozornilo, že rozhodnutím predsedu Súdneho dvora EÚ je meno zástupcu SR v tomto konaní utajované.
