Slovenské rozhodnutie prijať iba kresťanov vyvolalo v západnej Európe búrlivú diskusiu. Médiá sú kritické, ale občania nás prevažne chvália

Bratislava/Paríž 24. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)

Pochopenie pre postoj Slovenska majú hlavne “rodení Francúzi” (aj keď tento výraz je hlavnými médiami považovaný za politicky nekorektný a neslušný), ktorí rozhodnutie slovenskej vlády považujú za prejav zdravého rozumu a snahu o zachovanie svojej kultúry

Rozhodnutie Slovenska o prijatí 200 utečencov je najmä podmienka, že si chce samo vybrať, komu udelí azyl. Preferencia kresťanov sa stala terčom kritiky zahraničných médií a často aj búrlivej debaty čitateľov. Téme sa venujú aj francúzske médiá, napr. ekonomický denník Les Echos v článku nazvanom “Slovenská vláda je pripravená prijať sýrskych kresťanských utečencov, ale nie moslimov.” Denník kritizuje nielen počet utečencov, t.j. 200, ako úplne nedostatočný v porovnaní s masou ľudí, ktorí žiadajú v Európe o azyl, ale hlavne fakt, že má ísť prevažne o kresťanov, ktorí však patria medzi najohrozenejšie skupiny a sú prioritným cieľom perzekúcie Islamského štátu. Denník zdôrazňuje, že Európska komisia už niekoľko mesiacov bez úspechu vyvíja tlak na stredoeurópske krajiny, aby “viac prispeli k humanitárnemu riešeniu.” Takisto denník cituje twitterový status EurMed o tom, že EÚ je “šokovaná” prianím slovenskej vlády prijať iba kresťanských utečencov.

Denník dal priestor aj vyjadreniam hovorcu ministerstva vnútra Ivana Metíka, ktoré poskytol pre BBC ako reakciu na obvinenia Slovenska z rasizmu a diskriminácie. “Naozaj chceme pomôcť Európe tvárou v tvár tejto migračnej vlne, ale sme iba tranzitnou krajinou a migranti nechcú u nás zostať. Mohli by sme prijať 800 moslimov, ale na Slovensku nemáme mešity.  Ako by sa tu mohli cítiť dobre a integrovaní?” K tomu denník pridáva aj vyjadrenie premiéra Roberta Fica: “Slovensko je odjakživa kresťanskou krajinou a nemôžeme akceptovať príchod 300 tis. alebo 400 tis. moslimských migrantov, ktorí by postavili mešity po celej krajine a pokúsili sa zmeniť charakter, kultúru a hodnoty nášho štátu.” Denník nezabudol na koniec pripomenúť, že Slovensko v minulom roku udelilo azyl iba 14 ľuďom.

Pod článkom prebiehala k téme búrlivá debata, kde sa striedali ako odsudzujúce, tak i pochvalné komentáre. Mnohí, hlavne moslimskí čitatelia, veľmi odsudzujú toto rozhodnutie Slovenska a žiadajú odsúdenie tohto postoja, považujú ho za nedemokratické a dokonca operujú mylnou tézou, že “východoeurópske krajiny sú väčšinovo moslimské”. Táto neznalosť až tak neprekvapuje, keďže pre väčšinu francúzskych médií Európa končí na východnej hranici Nemecka a o dianí v strednej a východnej Európe referujú hlavne pri negatívnych udalostiach. Pochopenie pre postoj Slovenska majú hlavne “rodení Francúzi” (aj keď tento výraz je hlavnými médiami považovaný za politicky nekorektný a neslušný), ktorí rozhodnutie slovenskej vlády považujú za prejav zdravého rozumu a snahu o zachovanie svojej kultúry. Ako uvádzajú, je namieste položiť si otázku, prečo sa postkomunistické krajiny boja prijať väčšie množstvo moslimov a priznávajú, že Francúzsko slúži ako odstrašujúci príklad so svojou nekontrolovanou a nezvládnutou imigračnou politikou, ktorej výsledkom sú getá s vysokou kriminalitou, veľkou mierou nezamestnanosti, horiace predmestia a vykorenenie mladej generácie moslimov, ktorí sa nestotožňujú s hodnotami republiky.

O rozhodnutí slovenskej vlády referoval aj konzervatívny týždenník Valeures actuelles, ktorý priniesol fakty a vyjadrenie premiéra Fica, ako aj podmienku: “Chceme si vybrať ľudí, ktorí skutočne chcú začať nový život na Slovensku. A ako kresťanská krajina, Slovensko môže pomôcť sýrskym kresťanom vybudovať si nový domov.” Týždenník nijako nekomentuje rozhodnutie Slovenska. Avšak čitatelia ho komentovali a tentokrát sa 100% ohlasov nieslo v duchu pochopenia slovenského postoja: “Bravó a vďaka za vašu odvahu. Oni nemajú strach z toho, že ich budú nazývať rasistami, xenofóbmi a podobne. Použili rozum k rozhodnutiu, ktoré môže byť rozhodujúce pre celú Európu. Vzali si ponaučenie z Francúzska.” Ďalší z čitateľov sa zveruje „Bravó Slovensko, máte úplnú pravdu. Pozrite sa na Francúzsko, ktoré je v katastrofálnom stave a bude čoskoro spálenou zemou vďaka macchiavelistickým a osobným ambíciám našich politikov.”  Ďalší z čitateľov si kladie rečnícku otázku: “Keby sme položili túto otázku o preferencii kresťanov v referende, aká by bola odpoveď? Už to viete!”

Niektorí čitatelia idú v kritike svojej krajiny ešte ďalej. “Bravó krajinám, ktoré si hovoria kresťanské a ktoré sa neboja to o sebe prehlásiť. (Slovensko) môže nahradiť Francúzsko na pozícii najstaršej dcéry cirkvi, ktoré popiera svoje kresťanské korene a čoskoro sa stane prvou európskou moslimskou krajinou. Objavili sa aj názory, že Slovensko spolu s Maďarskom a Ruskom predstavujú budúcnosť Európy.

Aj tieto komentáre svedčia o tom, že masová imigrácia sa stáva citlivou témou pre obyvateľov Európy, ktorí často majú pocit, že ich obavy a názory sú zľahčované alebo úplne ignorované zo strany politikov a Bruselu.

Katka Hanzlíková