Môj profil 
Predplatné
Avšak, referendum vzniklo ako reakcia na rôzne tlaky skupín, ktoré chcú práve tento súčasný stav v spoločnosti zmeniť. Trendy západných krajín preukazujú, že požiadavky LGBTI skupín sa stupňujú – od registrovaných partnerstiev sa postupne prechádza k manželstvám a následne k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia.
Europoslanec Branislav Škripek preto v stredu publikoval prvé z troch videí, v ktorom vysvetľuje, práve prvú otázku referenda, ktorá znie: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“
Snaha o zavedenie pojmu menšina
„Pri svojej práci v Európskom parlamente sa často stretávam s lobbingom určitých osôb, ktoré sa snažia dosiahnuť to, aby bolo zrovnoprávnené partnerstvo osôb rovnakého pohlavia s manželstvom jedného muža a jednej ženy. Často pri tom používajú veľmi zavádzajúce argumenty. Jedným z nich je aj snaha o zavedenie pojmu menšina, a to pre skupiny, ktoré sa považujú za menšiny, na základe svojho sexuálneho vnímania alebo subjektívneho chápania veci,“ vysvetľuje vo videu Škripek.
Avšak europoslanec zdôrazňuje, že v Ústave SR sa nenachádza takto definovaná menšina. U nás poznáme len dve menšiny – etnickú a národnostnú.
„Ľudia s homosexuálnym cítením sú skupinou a ich práva sú chránené v zákone proti diskriminácii.“ Zákon ich proti diskriminácii chráni, pretože sú to „plnohodnotné ľudské bytosti. A ľudí, aj s takýmto sexuálnym cítením, si všetci musia rovnako vážiť ako každého iného človeka,“ uviedol europoslanec.
“Napráva”
Ak by homosexuálnym párom bolo na Slovensku umožnené uzatvárať manželstvá, Škrikpek to považuje za uznanie “nadpráv“ na základe cítenia.
Manželstvo homosexuálnych párov bolo v jari minulého roka povolené francúzskou Ústavnou radou, ktorá prijala zákony týkajúce sa aj adopcie detí homosexuálmi. Proti tomuto kroku sa zdvihla masová vlnu odporu. Źiaľ ľudia, ktorí vyšli na protest do ulíc, boli políciou bití, rozháňaní slzným plynom, zaisťovaní a stíhaní.
Ako sa bude naša spoločnosť uberať do budúcna?
Škripek sa vo svojom videu zaoberá aj otázkou registrovaných partnerstiev, ktoré sú uzákonené v Rakúsku a Českej republike. Príkladom stupňujúcich sa požiadaviek LGBTI skupín je práve Rakúsko.
„V Rakúsku pri prvých debatách aktivisti homolobby uisťovali, že adopcie detí pre homopáry nebudú žiadať. Teraz ich však žiadajú, pretože tvrdia, že nemožnosť adoptovať si deti ich diskriminuje. A výsledok je, že pred pár dňami v Rakúsku adopcie detí pre homopáry povolili,“ vysvetli Škripek.
Snaha Slovákov teda nie je podľa Škripeka smerovaná proti ľuďom s iným sexuálnym vnímaním. „Ale je zameraná na to, aby sme zadefinovali, ako sa bude naša spoločnosť uberať do budúcna,“ uvádza v závere europoslanec.
ru
