Môj profil 
Predplatné
Protesty v Rumunsku sa začali už 22. januára 2017. Spočiatku šlo o pomerne skromné mítingy (cca 20 000 ľudí). Ale postupne boli sprevádzané pálením pneumatík, stavaním barikád a hádzaním na policajtov kameňov a petárd. Tí sa oplácali slzným plynom.
Protesty pod heslami – „Zlodeji!“, „Odstúpenie!“, „Nie amnestii!“ – sa začali hneď po parlamentných voľbách v decembri 2016, keď väčšinu hlasov získala sociálne-demokratická strana (PSD), ktorá v januári postavila vládu na čele so Sorinom Grideanom.
Čo sa nepáči protestujúcim?
Jedným z prvých rozhodnutí novej vlády bolo omilostenie odsúdených, vrátane za korupčné zločiny. Minister spravodlivosti to ospravedlňoval preplnením väzení (čiže nie nápravou väzňov – pozn. red.)
Keďže protestujúcich podporil prezident Klaus Iohannis (líder národných liberálov), tak predseda vlády S. Grindeanu to nazval „pokusom o štátny prevrat“. Protestujúcich však podporil aj predseda EK Jean Claude-Juncker, ktorý lial olej do ohňa slovami: „Boj s korupciou treba posilňovať a nie zastavovať“.
Najbolestivejšou však bola strata podpory PSD odchodom vlastných poslancov, ktorí sú tiež nespokojní kvôli spornému vládnemu nariadeniu. Napríklad minister pre podnikanie Florian Jianu to zdôvodnil slovami: „Nechcem svojmu dieťaťu vysvetľovať, že som bol zbabelcom a podporoval som to, čomu neverím“.
V nedeľu vláda Rumunska na mimoriadnom zasadnutí vlády vyhlásila o zrušení rozhodnutia o omilostení. „V súčasnosti je Rumunsko akoby rozťaté na dve časti, ak nie viac, a to je to posledné, čo by som si želal“, vyhlásil premiér Grideanu.
Problémom však je, že zrušenie vládneho rozhodnutia už teraz protestujúcim nestačí. Zaznievajú požiadavky na odstúpenie vlády a nových volieb.
Podľa ria.ru, srspol.sk
