Richard Sulík: „Európska únia robí jeden krok vpred a dva kroky vzad“

Bratislava 14. novembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Bela Szandelszky )

„Európska komisia každý rok na jeseň stanovuje priority pre Európsky semester na ďalší rok. Predstavené plány vždy znejú veľkolepo a inovatívne. V skutočnosti však napriek veľkým očakávaniam zlyhávajú, prípadne dokonca ekonomiku EÚ poškodzujú ešte viac“

Tak slovenský europoslanec Richard Sulík hodnotí súčasné dianie v Bruselu a Štrasburgu. Poukazuje na to, že Európska únia potrebuje zásadnú zmenu svojho smerovania a nielen kozmetické zmeny jej súčasných politík. Ročný prieskum rastu EÚ na rok 2015, teda jeho výsledok, je prakticky absolútnym výsmechom politík Európskej únie. Vo svojom hodnotení konania vedenia EÚ si spomína aj na slávny výrok „deduška“ Lenina – „Európska únia robí jeden krok vpred a dva kroky vzad…“

Pripomína, že minulý rok si Európska komisia stanovila tri priority:

1. Koordinované posilnenie investícií – Európsky fond pre strategické investície 

Tu malo ísť najmä o 315-miliardový investičný balík Európskej únie (oficiálne známy ako Európsky fond pre strategické investície, EFSI). Tento nástroj však je opäť založený na mnohokrát prekonanej predstave, že prerozdeľovanie môže pomôcť ekonomike. Európsky fond pre strategické investície však v skutočnosti nemá žiadne peniaze okrem tých od daňovníkov. Európsky fond pre strategické investície tak neprináša nové investície, len nahrádza existujúce súkromné novými, byrokratickými. O čo viac teda Európsky fond pre strategické investície “investuje”, o to menej reálne dopytovaných investícií sa uskutočňuje.

2. Vykonávanie štrukturálnych reforiem – znižovanie regulačnej záťaže

Čo sa týka reforiem na úrovni Európskej únie, je možné vítať znižovanie regulačnej záťaže v rámci programov Lepšej regulácie a REFIT. No sú tu dva problémy. Po prvé, zatiaľ čo EÚ na jednej strane zefektívňuje existujúce regulácie, na druhej strane prináša množstvo nových. Európska únia tak robí jeden krok vpred a dva kroky vzad. Po druhé, Európska únia nepotrebuje len kozmetické reformy a zefektívňovanie existujúcich politík. EÚ potrebuje zásadné a radikálne reformy, s cieľom obmedziť alebo ukončiť napríklad Spoločnú poľnohospodársku politiku, prerozdeľovanie prostredníctvom eurofondov, zredukovať počet sídiel Európskeho parlamentu na jedno a podobne.

Čo sa týka reforiem Európskej únie na úrovni členských krajín, tak tie tiež neprebiehajú v súlade s očakávaniami. Dôvodom je najmä mimoriadne flexibilná monetárna politika Európskej centrálnej banky – ECB a existencia jej programu OMT, ktorá krajinám umožňuje aj naďalej žiť nad pomery, bez vykonávania zásadných reforiem. Ak by navyše aj v nejakej krajine bol zodpovedný politik, ktorý by chcel zavádzať bolestivé no nevyhnutné opatrenia, rýchlo by ho nahradil populista, ktorý by sa mohol aj naďalej lacno zadlžovať.

3. Nasledovanie fiškálnej zodpovednosti – Pakt stability a rastu

Nové rozpočtové pravidlá mali konečne priniesť do eurozóny rozpočtovú zodpovednosť, ktorú nedokázal priniesť Pakt stability a rastu (mimochodom, ešte stále v platnosti). Realita však bola presne taká, ako mnohí očakávali – niektoré štáty síce šetria, no mnohé, ako napríklad Francúzsko a Španielsko, aj naďalej žijú vysoko nad svoje pomery, a to beztrestne. Nadmerné deficity krajiny ako je Francúzsko navyše v sumáre zvyšuje deficit eurozóny viac, ako deficity niekoľkých menších krajín. Zadlženie eurozóny tak napriek “fiškálnej zodpovednosti” medziročne mierne vzrástlo z 90,9% HDP v roku 2013 na 91,9% HDP v roku 2014. Tento kolosálny dlh dnes v eurozóne môže existovať len vďaka spomínanej nadmerne flexibilnej monetárnej politike ECB. Tá však nemôže trvať naveky.

Výsmechom fiškálnej zodpovednosti navyše bolo to, že Grécko bolo aj naďalej udržané v eurozóne, a to za výdatnej podpory samotného predsedu Európskej komisie. Grécko tak v eurozóne zostáva napriek tomu, že sa do nej dostalo podvodom, následne ďalej falšovalo štatistiky a porušovalo pravidlá a ani po poskytnutí finančnej pomoci európskych daňovníkov nezačalo dodržiavať dohodnuté záväzky. Ak si z Grécka zoberú príklad krajiny ako je Španielsko alebo Taliansko, tak eurozóna skončila.

Čo hovorí Európskej komisii “Ročný prieskum rastu EÚ na rok 2015”? Čo Európska komisia potrebuje skutočne spraviť?

1. Dodržiavanie pravidiel – Nedodržiavanie pravidiel viedlo ku kríze eura, k dnešnej utečeneckej kríze a k mnohým ďalším problémom v Európskej únii.

2. Zásadné zníženie výdavkov na úrovni Európskej únie – EÚ by mala konečne prehodnotiť jej masívne prerozdeľovanie a uznať, že udržateľný rast a zamestnanosť nevytvárajú byrokrati, ale podnikatelia.

3. Zásadné zníženie pôsobnosti EÚ a koncentrácia na podstatné veci – Európska únia chce zachraňovať celý svet, či už prostredníctvom prijímania imigrantov, zahraničnej pomoci, ambicióznych no nezmyselne prísnych klimatických cieľov, alebo prostredníctvom mnohých ďalších iniciatív. Zároveň EÚ prichádza so stále novými iniciatívami aj doma, žiaľ, mnohé z nich robia viac škôd ako úžitku. Európska únia tak vytvára nové programy na prerozdeľovanie, reguluje všetko od príkonu vysávačov až po poplatky pri platobných kartách, no na svoje hlavné priority zabúda.

Európska únia bola postavená v prvom rade na štyroch slobodách jednotného trhu. To by teda mala byť jej priorita, pretože to je miesto, kde skutočne EÚ pomáha a môže pomáhať aj naďalej. Aj dnes však má jednotný trh od svojho dokončenia stále veľmi ďaleko.

Jedným z príkladov, ako absurdne sa odklonila Európska únia od svojich pôvodných cieľov je aj aktuálna kríza v oceliarskom priemysle. Európska únia bola pôvodne založená ako „Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ“. Jej hlavnou ekonomickou úlohou teda bolo podporiť výrobu ocele. Dnes však oceliarsky priemysel v EÚ pomaly umiera a dôvodom toho sú práve politiky EÚ.

Európska únia nezmyselne prísnymi klimatickými cieľmi zásadne zvyšuje ceny energií a tak energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo nemajú šancu konkurovať zvyšku sveta. Európska únia to však neplánuje zmeniť, práve naopak. Pre ďalšie desaťročie, a teda do roku 2030, si totiž naplánovala ešte prísnejšie klimatické ciele. Idealizmus a marketing tak opäť prekonali zdravý rozum a aj za cenu popretia pôvodných ideálov EÚ.

Prepis vystúpenia Richarda Sulíka k téme „Ročný prieskum rastu EÚ na rok 2016“

Európska únia mala odjakživa talent na stanovovanie veľkolepých plánov. Nielen Európsky semester, ale aj Stratégia Európa 2020 nám vykresľujú krásnu budúcnosť. Ibaže skutočnosť vyzerá inak, väčšinou je pre nás sklamaním. Vaše plány sú nerealistické, a tým pádom nepoužiteľné. Často dokonca škodia.

Napríklad Junkerov investičný program vytláča v prvom rade privátne investície. Tu vzniká skutočná škoda. Alebo Vaše pekné plány týkajúce sa zadlženia sú v rozpore s menovou politikou Európskej centrálnej banky, ktorá zaplavuje peniazmi južné štáty. A Francúzsko smie nestále vyrábať nové dlhy namiesto tvorby reforiem, tam pravidelne ustupujete.

Čo Európa potrebuje, sú zásady a nie plány. Napríklad, menej byrokracie, rovnaké merítko pre všetkých a dodržiavanie vlastných pravidiel. To nám do budúcnosti prinesie viac ako Váš nerealistický Európsky semester,“ povedal v závere svojho vystúpenia slovenský europoslanec Richard Sulík.