Realita EÚ: Som kresťanský demokrat, ale podporujem potraty, eutanáziu a manželstvá homosexuálov

Európa 4. júna (HSP/Postoy/Foto:TASR)

Je Juncker najvhodnejší kandidát na post predsedu Európskej komisie?

Na pôde Európskej únie a v značnej miere aj v médiách prebiehajú diskusie o tom, kto sa stane predsedom Európskej komisie. Podľa výsledkov eurovolieb by to mal byť člen Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá združuje kresťanskodemokratické a konzervatívne strany EÚ Jean Claude Juncker.

Avšak podľa komentára Vladimíra Palka, bývalého ministra vnútra a predsedu KDS, zverejnenom na portáli Postoy by mal na čele komisie stáť človek, ktorý prispieva k presadeniu eutanázie, potratov a manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

Juncker bol predsedom Kresťanskej sociálnej ľudovej strany, najsilnejšej politickej strany v Luxembursku. Devätnásť rokov bol luxemburským premiérom, predtým desať rokov ministrom financií. Toto je podľa Palka jeho štatistika v otázkach ochrany života a rodiny:

V roku 2008 luxemburský parlament odsúhlasil zákon o eutanázii, načo luxemburský veľkovojvoda Henri odmietol zákon odsúhlasiť. Junckerova strana síce za zákon nehlasovala, ale vôľa parlamentu bola pre Junckera prednejšia ako nedotknuteľnosť ľudského života. A tak Juncker a jeho strana spolu s ostatnými stranami zmenili luxemburskú ústavu, aby veľkovojvoda už nemal právo schvaľovať či neschvaľovať zákony. A tak veľkovojvoda už to právo nemá a Luxembursko má eutanáziu.

V roku 2012 Junckerova strana podporila zákon o uľahčení prístupu k umelému potratu tak, aby potrat bol de facto na požiadanie, a o zrušení informovanosti rodičov o tom, že ich neplnoletá dcéra podstúpi potrat.

Manželstvá osôb rovnakého pohlavia v Luxembursku ešte neplatia, ale zákon o nich schválila Junckerova vláda už v roku 2010 a predložila ho do parlamentu.

Nie že by si Jean Claude Juncker všetky tieto veci želal. Ale keď tlačia socialisti, liberáli, médiá, doba, prispôsobí sa. Nepoznám liberálneho či socialistického premiéra, ktorému by sa podarilo aktívne podporiť protikresťanské stanovisko vo všetkých troch etických kauzách, ktorými sú potraty, eutanázia a redefinícia manželstva. To sa v histórii podarilo len kresťanskému demokratovi Junckerovi, píše Palko.

Jeden z nás

Po aktuálnych eurovoľbách získalo Slovensko 6 kresiel v EPP. Avšak nie všetci predstavitelia, ktorí sa hlásia k tejto frakcii hlasujú za jej hodnoty. Príkladom je aj petícia Jeden z nás, ktorú podporilo takmer dva milióny Európanov a Európska komisia ju zmietla zo stola. Presne polovica členov komisie, spolu s predsedom Barossom, pochádza zo strán EPP.

Členstvo v EPP ako výhoda i okovy

Členstvo v EPP predstavuje podľa Palka výhody, avšak prináša aj okovy. Pre členskú stranu EPP, ktorá sa ešte neodkresťančila, uveďme ako príklad KDH, predstavuje členstvo v EPP výhodu, ale čoraz viac i bremeno. Výhodou je vyšší politický status poslancov, ktorí hlásajú za pro-life princípy v Európskom parlamente. Keďže sú členmi najpočetnejšieho zoskupenia v europarlamente, nemožno ich len tak ľahko označiť za okrajových extrémistov. Môžu tak efektívnejšie mobilizovať proti prijatiu správ typu Estrela a Lunacek.

Taká strana však mnohé veci už nemôže. Nemôže už nahlas pomenovať dechristianizáciu EPP. Nemôže už povedať, že často sú jej odporcami v zápase za rodinu a život práve politici EPP. Dokonca musí týchto podporovať v rôznych voľbách. Preto KDH v Dubline podporilo Junckerovu kandidatúru, za čo Juncker Jánovi Figeľovi poďakoval. (Námietky nie sú možné aj preto, lebo by tu bol risk protiotázky, či prezidentskou kandidátkou KDH nebola Iveta Radičová.)

Kresťanská strana v EPP už nemôže predstaviť kandidáta na predsedu Európskej komisie podľa svojich predstáv. Mnohé iné politické zoskupenia tak urobili, aj keď vedia, že ich kandidát nemá šancu.

Kartel EPP a PES

Kresťanská strana v EPP musí podľa Palka tiež rešpektovať, že moc v Európskom parlamente si roky delí kartel EPP a Strana európskych socialistov PES. Súčasťou kartelovej dohody je, že polovicu volebného obdobia je predsedom parlamentu člen EPP a polovicu člen PES. V druhej polovicu končiaceho obdobia tak došiel rad na predsedu socialistickej frakcie Martina Schulza. Martin Schulz v čele socialistických poslancov bol v roku 2004 hlavným katom Rocca Buttiglioneho, ktorého kandidatúra na eurokomisára bola zamietnutá len preto, lebo Buttiglione odpovedal na otázky parlamentného výboru v súlade s katechizmom Katolíckej cirkvi. Pre ľudí ako Schulz nie je poriadny katolík osobou, ktorá môže zastávať úrad eurokomisára. Ale keďže kartel je kartel, Schulz bol v roku 2012 bez akéhokoľvek pripomenutia jeho úlohy v roku 2004 zvolený za predsedu europarlamentu. Kresťania z EPP ho voľky-nevoľky volili alebo aspoň k jeho voľbe mlčali.

Poslanec z kresťanskej strany z EPP môže hlasno bojovať v europarlamente za život a rodinu, ale ak sa člen takej strany stane eurokomisárom, musí k týmto témam päť rokov mlčať, píše ďalej Palko. Treba takýto prístup skritizovať a odmietnuť? Kritika nemá zmysel bez ukázania nejakého alternatívneho prístupu.

Eurokandidátky a post predsedu komisie

Pred eurovoľbami boli zostavené kandidačné listiny niektorých strán spôsobom, pri ktorom na prvom mieste boli umiestnení liberálni polici a za nimi na ďalších miestach boli konzervatívni kandidáti. Vznikala preto obava, že na úkor hlasov konzervatívnych voličov sa do parlamentu EÚ dostanú liberálni predstavitelia. Našťastie sa uvedená alternatíva nepotvrdila. Avšak na pôde Európskeho parlamentu to už také jednoznačné nie je. Hoci frakcia kresťanských demokratov má najvyšší počet členov, predsedom Európskej komisie sa môže stať liberál. Paradoxom je skutočnosť, že na základe jeho príslušnosti k EPP by mal zastupovať kresťanské a konzervatívne hodnoty.

Preto si Palko myslí, že nie je možné, aby KDH servírovalo týmto ľuďom na Slovensku emotívnu kampaň za rodinu, a súčasne na európskej úrovni v tej istej volebnej kampani podporilo do najvýznamnejšej pozície v EÚ politika, ktorý bol vždy ochotný vzdať sa hodnôt života a rodiny v prospech zachovania politickej moci.

Palko hľadá alternatívy

Prvým predpokladom nájdenia alternatívy je hovoriť celú pravdu. Mnohí slovenskí kresťania, ak by im boli povedané všetky informácie, by si asi začali klásť otázky. Napríklad, či sa dobré veci nedajú z poslaneckých lavíc europarlamentu obhajovať aj bez toho, aby bolo treba poslušne voliť do najvýznamnejších funkcií v Európskej komisii i v parlamente práve tých ľudí, ktorí sú proti tým dobrým veciam.

Potom si treba položiť otázku, či si ešte kresťania v EPP môžu povedať, že v personálnych otázkach nebudú podpisovať bianko šek. A ak nie, či je reálne sformovať kresťanskú skupinu mimo EPP. Alebo či je otváranie týchto problémov iba úlohou osamelých kresťanských bežcov.

Tieto otázky sú na stole a zatiaľ nie sú na ne odpovede. Ďalej si treba povedať, že pri hľadaní odpovedí by nemali jedni kresťania druhých kresťanov vylučovať z diskusie, uvádza na záver Vladimír Palko.

ru