Môj profil 
Predplatné
„A všetkým našim ozbrojeným zložkám by som zaželal, aby si pri plnení svojich úloh, čo robia naozaj zodpovedne, udržali aj dobré vzťahy v rodinách. Lebo dobrá rodina je zázemím pre každého človeka a zvlášť pre týchto mužov a ženy. Potom môžu lepšie zvládať aj svoju náročnú službu,“ povedal biskup, ktorý za 14 rokov svojho pôsobenia navštívil našich vojakov na misiách v Kosove, na Golanských výšinách, na Cypre, v Iraku či v Afganistane. „Teraz naposledy v Sarajeve, v Bosne a Hercegovine,“ poznamenal.
Na otázku, s akými témami sa im v kázňach prihovára, odpovedal, že sa vždy snaží vychádzať z konkrétnej situácie, v ktorej sa vojaci, policajti, členovia justičnej stráže, alebo naopak väzni, nachádzajú.
„Aj pápež František povedal, že zlo treba zastaviť,“ reagoval na otázku Tablet.tv, ako vysvetľuje vojakom a policajtom, že môže nastať situácia, keď budú musieť zabiť človeka. „Môže sa stať, že zaútočí napríklad terorista. Povedať policajtovi alebo vojakovi, že urobil zle, keď ho zneškodnil, by bolo nesprávne. Lebo tým zachránil množstvo iných, nevinných životov,“ vysvetľuje Rábek.
S vojakmi sa však stretáva aj pri veselších príležitostiach. „Každý rok v máji chodíme na vojenskú púť do Lúrd,“ spomína, ako raz vojakovi a vojačke prisľúbil, že ich v Lurdách zosobáši. Keď sa tam zišla celá rodina, organizátori púte obrad zakázali. Našťastie sa na poslednú chvíľu podarilo dovolať miestnemu biskupovi a ten svojou autoritou svadbu zachránil.
Rábek chodí každý rok na Vianoce do väzníc, kde sa prihovára členom justičnej stráže, ale aj väzňom, tento rok bol napríklad v dvoch ústavoch v Nitre. „V ženskej väznici bolo na svätej omši dobrovoľne snáď 90 percent obyvateliek ústavu. Každý má možnosť sa zmeniť a prehodnotiť svoje konanie, aj keď trest si odpykať musí,“ povedal.
„V minulosti som bol v predvianočnom čase v ilavskej väznici. Tamojší väzni pripravili jednu peknú divadelnú hru, na ktorú ma pozvali. V obecenstve boli aj niekoľkí z výnimočných trestov, doživotia. Keď sme odchádzali, jeden doživotne odsúdený išiel okolo mňa a povedal: A teraz sa vraciam späť na celu, musím odpykať, čo som spôsobil,“ spomína Rábek.
Ordinárom je už od roku 2003, vtedy tento úrad na Slovensku vznikol. „Počas komunizmu takéto niečo jestvovať nemohlo. Po zmene situácie sa vytvorila medzištátna zmluva so Svätou stolicou o duchovnej službe v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. Na základe tejto zmluvy Ján Pavol II. zriadil vojenský ordinariát na Slovensku a mňa menoval do tejto úlohy,“ spomína.
„Pre mňa to bolo veľké prekvapenie a nie veľmi príjemné. Bolo to teritórium pre mňa úplne neznáme. Uvedomoval som si výzvy. Ale na druhej strane mi nuncius tlmočil, že je to výslovná požiadavka Jána Pavla II. Bolo mi jasné, že keď si to želá, treba to prijať s dôverou, poslušnosťou, aj s nádejou, že keď mi Pán dal takúto úlohu, dá mi aj pomoc a nejako to naštartujem,“ poznamenal Rábek. „Nebol tu ani meter štvorcový ničoho. Ani z hľadiska materiálnych, ale ani personálnych podmienok. Ale za tých 14 rokov sa nám už podarilo implementovať sa do tohto prostredia a sme tam ako doma,“ dodal s úsmevom biskup.
