Môj profil 
Predplatné
EU SPb pôsobila v druhom najväčšom ruskom meste od roku 1994, pričom bolo verejným tajomstvom, že ide o klasický inkubátor „liberálnych“ kádrov, ku ktorým inklinoval aj zadržaný minister Uľukajev. Odobratím licencie na činnosť EU SPb stratili viaceré treťosektorové fondy a nadácie Sorosa, Carnegie, Adenauera, Rotschildovcov dôležitý nástroj formovania svojich miestnych agentov vplyvu, úlohou ktorých malo byť organizovanie „farebných“ revolúcií v postsovietskom priestore.
Vďaka štedrému prísunu financií zo zahraničia sa EU SPb vyprofilovala ako jedno z kľúčových „mozgových centier“ (think tank) propagujúcich ideu nadradenosti západných „liberálnych“ hodnôt vo vzťahu k ruskej štátnosti a národnej identite. Je príznačné, že hlavnými domácimi sponzormi a lobistami EU SPb boli osoby spriaznené s Uľukajevom ako exminister financií Alexej Kudrin či strojca ruskej privatizácie v 90-tych rokoch Anatolij Čubajs. Nie div, že sa im do financovania EU SPb podarilo zatiahnuť aj viacerých známych ruských podnikateľov ako Ališer Usmanov, Vladimír Potanin, Igor Finogenov, či dokonca federálne úrady spadajúce pod vládu Ruskej federácie (RF).
V ruskej verejnosti pritom už dlhšie rezonovala otázka, prečo má rektor EU SPb Oleg Charochordin takú silnú potrebu poučovať Rusov o tom, ako majú budovať svoj štát, keď je známe, že v jeho prípade ide iba o profesionálneho emigranta a notorického konzumenta zahraničných grantov, ktorý pre istotu celú svoju rodinu presťahoval do Francúzska.
V kontexte posledných odhalených prípadov korupcie sa dá očakávať, že ruský vyšetrovací výbor SKR bude pri jej potieraní skúmať predovšetkým pozadie financovania podobných pochybných inštitúcií ako EU SPb, pričom je viac než isté, že ruskí „liberáli“ budú musieť zodpovednejšie doložiť zdroje svojich príjmov alebo zmeniť krajinu svojho pôsobenia.
Gabriel Gačko
