Preč s krížmi, v Nemecku je doba “zamieňania viery“

Nemecko 1. októbra 2015 (HSP/Foto: ilfoglio.it)

Na veži bývalého evanjelického kostola je nápis “Alah”

Rím. Kríž bývalého Kapernaumkirche, “kostola Kafarnaum“, bol odstránený z kostolnej veže, na ktorej sa týčil od roku 1961. Na miesto, z ktorého sa stal minaret, je umiestnený nápis “Allah“, ktorý je dobre viditeľný aj z diaľky. Nič zvláštne, hovoria tradiční pozorovatelia na miesto evanjelickej zbožnosti, pred troma rokmi predaného islamskému centru Nour, ktorý ho hneď premenil na mešitu.

Moslimov je tu veľa, kresťanov málo a udržať kostol otvorený stálo príliš veľa (renovačné práce dosahovali výšku 1,5 milióna eur). Príjmy už od veriacich neboli také ako predtým. Rozhodli sa ho teda predať. Pre niektorých, ktorí sa dívajú na túto repliku, je to politicky korektné aj napriek tomu, čo sa stalo v Mosule, dobytom a zničenom hordou džihádistov z kalifátu, s krížom z kláštora sv. Juraja, ktorý bol zhodený po niekoľkých zásahoch krompáča.

Pokojní predstavitelia miestnej evanjelickej cirkvi oznamujú, že zvony boli už dávno premiestnené do kostola sv. Oskara, biskupa z Brém, a že takéto porovnávanie je, skrátka, úplne nevhodné.

Miestny imám, Daniel Abdin, vysvetlil denníku Hamburger Abendblatt, že všetko bolo uskutočnené tak, aby neboli zranené city kresťanských spoluobčanov. V každom prípade, poznamenal: „Allah je boh, a to spája najväčšie náboženstvá sveta. Od kresťanstva k judaizmu až k islamu“.

Kúpa starého kostola bola umožnená vďaka daru z Kuvajtu, čo je v praxi stále bežnejšie – zvlášť vo Francúzsku – ale niektoré európske štáty sa ho rozhodli odmietnuť, ako napríklad Rakúsko pred niekoľkými mesiacmi za nespočetných polemík o – „pokuse vytvoriť “islamsko-rakúsky štýl“, ktorý ignoruje nevyhnutnosť podpory rozdielnosti náboženstiev a vzájomnú úctu“, ohlásila turecko-islamská únia so sídlom vo Viedni.

„To Posledné, čo sme chceli, je kostol, pretože má veľmi odlišnú architektúru od tej, ktorú majú mešity“. Návrh na nahradenie kríža polmesiacom bol zamietnutý po protestoch návštevníkov starých kresťanských stavieb a nakoniec bol uprednostnený “neutrálnejší“ nápis “Alah“.

Bývalá pastorka kostola Susanne Juhlová prišla s teóriou o zamieňaní viery: „Pre mňa je to ten istý boh a aj spoločných vecí je viac,“ povedala, aby skrátila diskusiu. Márny pokus, pretože pomocný biskup (katolík) mons. Hans-Jochen Jaschke zdôraznil, že takáto perspektíva nepomôže „dobrému medzináboženskému dialógu“, zatiaľ čo bývalý vodca miestnych kresťanských demokratov, Marcus Weinberg, odsúdil zmätok, ktorý sa šíril medzi obyvateľmi, upozorňujúc, že spolužitie medzi odlišnými náboženstvami sa nezlepší nahradením kríža za nápis Alah.

Odlišný názor má pastor kostola sv. Juraja, ktorý je presvedčený, že “restyling“ starého evanjelického kostola umožní rozvoj jednej z najmultikultúrnejších častí mesta. V Hamburgu je dnes tridsať tri mešít a modlitebných sál pre moslimskú populáciu, ktorá činí asi 130 tisíc ľudí. Až doteraz debata v Európe o konverzii pridelených majetkov pre uctievanie viery sa zakladala najmä na púhych úvahách, a nie priveľmi na zamieňaní viery. Poslednou dobou, po žiadosti rektora veľkej mešity v Paríži Dalila Boubakeura, využiť prázdne kostoly a zapojiť ich do islamského kultu, biskup z Pontoise varoval: „So symbolmi sa nezahráva. Kostoly sú posvätnými miestami, aj keď ich každý deň nenavštevujú veriaci, nemôžu byť používané na iný účel, ktorý nebude vyjadrením kresťanskej viery“. Nákup a predaj kostolov, skrátka musí rešpektovať určité hranice, pokúšal sa vysvetliť prelát, mons. Stanislas Lalanne.

Ani nemecká luteránska komunita nie je jednoznačná čo sa týka tejto problematiky: ak bývalý pastor Michel Helge Adophsen hovoril o „hladkom priebehu“ od doby predaja kostolov islamskému centru Nour, pre prezidenta evanjelickej cirkvi Nemecka, Nikolausa Schneidera, by sa mohla celá vec definovať ako „incident“ zapríčinený istou „duchovnou drzosťou“.

Martin Šuly

Článok v plnom znení si môžete prečítať tu.