Bratislava 25. októbra 2014 (HSP/Foto: TASR)
Slovensko mieni koncom októbra podpísať s Ruskom zmluvu o dodávkach ropy do r. 2029. Ministerstvo hospodárstva SR nazvalo tento dokument jednou zo svojich hlavných priorít. Podľa hovorkyni ministerstva Miriam Žiakovej, slovenská vláda už schválila pracovný variant zmluvy
Dokument bude platiť do 31. októbra 2029 a zaručuje dodávky do 6 miliónov ton ropy ročne. Okrem toho sa uvažuje aj o tranzite cez územie Slovenska obdobného objemu ropy do iných členských krajín EÚ. V roku 2013 činili dodávky ropy z Ruska na Slovensko cez ropovod Družba 5,8 miliónov ton ropy.
Horúčkovité rokovania o plyne, do ktorých sa zapájajú viaceré štáty EÚ, a neurčitá situácia by nemuseli vzniknúť, keby únia nesplnila požiadavku USA a neuvalila sankcie na Rusko. Negatívnu úlohu, samozrejme, zohrali aj udalosti na Ukrajine. Práve protiruský kurz Bruselu a Kyjeva poškodili spoluprácu medzi Ruskom a radom krajín EÚ v energetickej oblasti.
Odmietnutie ukrajinskej strany dodržiavať predtým podpísané dohody s Ruskom v plynovej sfére a hrozby začať nepovolený odber ruského plynu určeného pre Európu vytvorili úplne novú situáciu – podobnú kríze z r. 2009. Hrozí menší palivovo-energetický kolaps. Navyše európske štáty sú nervózne z toho, že v ostatných týždňoch Rusko znížilo dodávky v rámci slovenského plynárensko-prepravného operátora SPP o 50 %, pretože v Rusku napĺňajú podzemné zásobníky a pripravujú sa na zimné obdobie. Ruská strana však prisľúbila, že onedlho obnoví normálny tok plynu do EÚ.
Bratislava musela pritom pod tvrdým nátlakom Bruselu súhlasiť s reverznými dodávkami ruského plynu na Ukrajinu. Dodávky sa začali v septembri. Od 1. do 24. septembra činil import plynu na Ukrajinu cez Slovensko asi 618 miliónov metrov kubických. Celkový objem dodávok plynu z EÚ na Ukrajinu za toto obdobie predstavuje 798 m3.
Takže práve Slovensko sa v septembri stalo hlavným dodávateľom plynu na Ukrajinu v podmienkach, keď sa dodávky na samotné slovenské objekty znížili o polovicu. Také sú paradoxy dnešnej energetickej bezpečnosti Európy, ktorú by sa dalo pomenovať ako „energetické vydieranie“ zo strany vedenia EÚ. Niektoré štáty vyjadrujú nesúhlas s podobnou politikou. Napríklad, Maďarsko už odmieta vystupovať ako „darca“ pre Ukrajinu a ukončilo reverz plynu. Svoj nesúhlas so sankciami voči Rusku, ktoré sú zdrojom nervozity, nedorozumení a problémov, stále hlasnejšie vyjadruje Slovensko, Česko a iné štáty. Po rokovaniach viacerých predstaviteľov Slovenska a Ruska ohľadom dodávok plynu dá sa predpokladať, že sa onedlho situácia normalizuje.
eu