Môj profil 
Predplatné
Občianska spoločnosť je dôležitým aktérom a pilierom demokratickej spoločnosti. Zvlášť dôležitá je úloha občianskej spoločnosti v oblasti ľudských práv. V súčasnosti sa na Slovensku pripravuje kľúčový dokument – Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv – v gescii Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí SR. Na príprave Stratégie sa v pracovných skupinách zúčastňovali aj predstavitelia mimovládnych organizácií a zástupcovia občianskej spoločnosti. Hoci minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pôvodne deklaroval potrebu zapojenia širokej verejnosti do prípravy Stratégie, aby dokument získal legitimitu a čo najširší celospoločenský konsenzus, zástupcovia mimovládnych organizácií boli postupne v prípravnom procese marginalizovaní. Na tlačovej konferencii 14. apríla verejne vyjadrili svoj protest proti takejto autoritatívnej tvorbe verejných politík. Pod protest sa podpísalo 110 mimovládnych organizácií.
Nedemokratický proces prípravy Stratégie jasne demonštruje aj uznesenie Koordinačnej skupiny poverenej koordináciou Stratégie ľudských práv, aby členky a členovia pracovných skupín, „ktorí sú na kandidátskych listinách politických strán do volieb do Európskeho parlamentu, rezignovali na svoje členstvo v pracovných skupinách z dôvodu možného konfliktu záujmov a potreby zachovania nestraníckosti procesu“. Toto rozhodnutie sa týka predovšetkým troch kandidátov kandidujúcich v eurovoľbách za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti.
„Vláda zhodou okolností minulý mesiac deklarovala v prípravnom dokumente k Stratégií ľudských práv snahu o posilnenie mimovládnych organizácií a mechanizmov participácie. Zároveň však z participatívneho procesu vylučuje zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí na prípravách Stratégie pracovali zdarma a vo svojom voľnom čase. To sa však nedá povedať o štátnych úradníkoch a členoch redakčného tímu, ktorí za prvú verziu Celoštátnej stratégie dostali zaplatené viac ako 6000 EUR. Navyše, prvá verzia Stratégie bola občianskou spoločnosťou odmietnutá. Ministerstvo si však na napísanie druhej verzie opätovne vybralo tú istú autorku, ktorej zaplatí nemalý honorár, samozrejme z nášho vrecka.“ uviedla Veronika Remišová, účastníčka jednej z pracovných skupín a kandidátka do Európskeho parlamentu za OĽaNO.
„Kandidovať do Európskeho parlamentu by mohlo byť skôr cťou pre prípravu Stratégie ľudských práv,“ dodala Mária Raučinová, ďalšia eurokandidátka za OĽaNO, členka pracovnej skupiny k stratégii o rodovej rovnosti. „Do pracovných skupín bol už od začiatku prijatý minimálny počet zástupcov, ktorí mali vážne výhrady k prvému dokumentu. Návrh na ich vylúčenie z dôvodu kandidatúry do EP považujeme za spôsob, ako sa čo najviac priblížiť späť k neúspešnému náčrtu stratégie, a to bez prípadných kritických pripomienok. To však už nemá nič spoločné s demokraciou, ale ide o šikovne zinscenovanú totalitu.“
Stanislav Trnovec, ktorého sa ako eurokandidáta za OĽaNO návrh na vylúčenie tiež dotýka, doplnil: „Začína platiť to, čo sa stalo, keď Beethoven znechutený Napoleonom, ktorý sa v roku 1804 sám korunoval na cisára, venovanie 3. symfónie Napoleonovi škrtol vraviac „Teraz nie je ničím viac, ako len obyčajným človekom! Teraz už bude šliapať po všetkých ľudských právach, bude sa odvolávať na svoje ambície; teraz sa vyvyšuje nad ostatných, stal sa tyranom!“.
Protest podporuje aj poslanec Národnej Rady SR Branislav Škripek, tiež kandidát do Európskeho parlamentu, ktorý sa vyjadril, že „nepovažuje za správne, ak sa štátne úrady pri príprave tak dôležitého dokumentu zbavujú názorových oponentov a čo je ešte horšie, majú snahu vylúčiť z procesu tvorby niekoho len preto, že kandiduje do Európskeho parlamentu, dokonca ako nezávislý kandidát.“
Je paradoxné, že tento postup, ktorý ide proti samotnej podstate občianskeho práva na participáciu pri správe vecí verejných, sa uplatňuje práve pri príprave Celoštátnej stratégie ľudských práv. Navyše, funkcia poslanca EP je verejnou funkciou a v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR majú všetci občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, t. z. že nie je dôvod, aby kandidatúra na poslanca EP bola nepriamo podmieňovaná vzdaním sa členstva v poradnom orgáne vlády SR, hoci aj následne.
Okrem toho, podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov (rovnako sa nešpecifikuje, že by tieto obdobné právne vzťahy museli súvisieť so závislou prácou). Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie o. i. aj z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného zmýšľania alebo iného postavenia.
Obyčajní poukazujú na to, že funkcia poslanca EP je verejnou funkciou a v zmysle Ústavy SR majú všetci občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Riaditeľ Tlačového odboru rezortu diplomacie Peter Susko na výčitky kandidátov OĽaNO reagoval, že proces prípravy Stratégie je od samotného začiatku vedený participatívnym spôsobom, ktorý nemá v našej krajine pri príprave obdobného materiálu obdobu. „Viacerí z kandidátov na post europoslancov sa aktívne zúčastňovali na práci jednotlivých výborov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, prípadne orgánov, ktoré boli vytvorené v procese prípravy samotnej Stratégie. Príprava Stratégie v súčasnosti dospela do štádia, ktoré si vyžaduje apolitickosť celého procesu tak, aby mohla byť v stanovenom termíne predložená na rokovanie vlády SR,“ argumentoval.
Susko pripomenul, že 26. marca počas 9. zasadnutia Koordinačnej skupiny pre prípravu Stratégie bolo rozhodnuté, predovšetkým na návrh zástupcov mimovládnych organizácií, že vzhľadom na to, že viaceré členky a členovia pracovných skupín pre prípravu Stratégie sú na kandidátskych listinách politických strán do Európskeho parlamentu, Koordinačná skupina ich vyzýva, aby na svoju funkciu z dôvodu možného konfliktu záujmov a potreby zachovania nestraníckosti procesu rezignovali.
„Ministerstvo zahraničných vecí je presvedčené, že iba proces odpolitizovania prípravy, ako aj samotného dokumentu je spôsob, ktorý zabezpečí prijatie celospoločenského moderného dokumentu ľudských práv 21. storočia. Rezort sa snaží predísť situácii, aby príprava Stratégie bola zneužitá ako nástroj volebnej kampane kandidátov na europoslancov,“ dodal Susko.
