Môj profil 
Predplatné
Patrick Buchanan si teda položil otázku, či naozaj je Rusko skutočne tak nepriateľsky naladené voči USA a či už sú naozaj Rusko a USA na pokraji otvoreného konfliktu a všíma si podrobnejšie antiruskú hystériu redaktorov Washington Post. Redaktori Washington Post bežne nazývajú Rusko nepriateľskou krajinou, obviňujú ruského prezidenta z manierov charakteristických pre KGB a zo zvyklostí, nekompatibilných so zvyklosťami civilizovaného sveta (samozrejme bez relevantných dôkazov).
Podľa redaktorov Washington Post sú morálne a politické hodnoty Putina v rozpore so základnými americkými demokratickými hodnotami. Podľa ich slov Putin trpí velikášstvom, korupcii prikladá väčšiu vážnosť ako transparentnosti a upredostňuje represie pred demokraciou. Nasledujú klasické informácie o Putinovej temnej KGB minulosti, zasahovaní Ruska do amerických prezidentských volieb, podpore diktátorských režimov, hackerských útokov, prepojení s Donaldom Trumpom a pod.
Patrick Buchanan však upozorňuje na skutočnosť, že americkým prezidentom nikdy v minulosti nevadilo komunikovať s vrcholnými predstaviteľmi ZSSR a spoločnú politiku i rozdeľovanie sfér vplyvu si zo Stalinom dohodli aj americký prezident Roosvelt a britský premiér Churchill. Nikto pritom Roosvelta a Churchilla neobviňoval z prepojenia zo Stalinom. Z vrcholnými lídrami ZSSR otvorene komunikovali aj ďalší americkí prezidenti, ktorí takisto nemuseli čeliť kvôli tomu neustálej kritike masmédií.
Čo sa týka korupcie, Patrick Buchanan poukázal na príklad “amerického hráča” Petra Porošenka a otvorene sa pýta, kde sú obvinenia Porošenka a jeho ľudí z korupcie a netransparentnosti, pričom obrovskou mierou korupcie a netransparentnosti na Ukrajine sú znechutení všetci zainteresovaní, ktorí sa v ukrajinskej téme vyznajú a pohybujú. Represie voči opozícii sú tiež zaujímavou témou, pretože Washington Post samozrejme nekritizuje represie v Turecku, Saudskej Arábii alebo na Filipínach, zaujímajú ho len “represie v Rusku”.
Vždy keď sa americkí senátori rozhodujú či posilniť sankcie voči Rusku na základe “Magnitského zákona”, mali by si spomenúť na skutočnosť, že v čínskej väzenskej nemocnici umrel pred niekoľkými dňami na rakovinu pečene laureát Nobelovej Ceny Liu Xiaobo, odsúdený na 11 rokov straty slobody za “podporu západnej demokracie”. Samozrejme proti Číne žiadne sankcie nesmerujú, pretože vo vzťahu k Číne ide o zaujímavé finančné záujmy amerických politických i ekonomických elít.
Takisto Moskvu neustále podozrievajú z imperiálnych ambícií, napriek tomu je Pobaltie už 25 rokov samostatné a žiadne “imperiálne ambície Ruska” sa Pobaltia nedotkli. Pritom Pobaltie by nedokázalo Rusku odolať ani deň, ak by sa Rusko rozhodlo uplatniť svoje “imperiálne ambície”.
Moskvu obviňujú z obsadeniu Krymu. Prehliada sa skutočnosť, že k obsadeniu Krymu (v referende obyvatelia Krymu vyjadrili svoje rozhodnutie stať sa súčasťou Ruska) prišlo až za Washingtonom zinscenovaného násilného prevratu v Kyjeve, pri ktorom zvrhli Janukovyča a k moci sa dostala proamerická ukrajinská politická klika.
Washington Post neustále Rusko obviňuje z “vmiešavania sa do amerických prezidentských volieb”, ostentatívne však nevenuje pozornosť takmer každodenným “zmenám režimov” v iných krajinách sveta, ktoré zinscenovali USA, pretože sa im tieto zmeny hodia. “A v minulosti – koľko režimov USA už zmenili?” pýta sa otvorene Patrick Buchanan
Podľa Buchanana ak USA začnú vojnu s Ruskom, vojnu, ktorej sa snažili vyhnúť všetci doterajší americkí prezidenti z čias Studenej vojny, tak sa všetci nepriatelia Ruska, ktorí tento konflikt vyprovokujú, ocitnú v rovnakom kruhu Danteho pekla ako hlupáci, ktorí začali I. svetovú vojnu.
