Mihál: Hodnotu za peniaze podporujeme, zákaz makiet v NR SR nie

Bratislava 12. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Vládny projekt Hodnota za peniaze, ktorého cieľom je za tri roky efektívnejšie prerozdeliť v troch rezortoch 400 miliónov eur, v tejto fáze hodnotí pozitívne aj podpredseda opozičnej SaS Jozef Mihál. Na druhej strane, iniciatívu predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) na zmenu rokovacieho poriadku parlamentu považuje za snahu obmedziť ústavné práva opozičných poslancov. „Vyčítame v prvom rade obmedzenie priestoru na diskusiu a druhá výčitka sú tie vizuálne pomôcky. Nevidíme žiaden dôvod, prečo by si poslanci nemohli do rozpravy priniesť transparent alebo vizuálnu pomôcku, nejakú maketu,“ povedal v diskusii na Tablet.tv Mihál.

Danko odôvodňuje svoj návrh potrebou kultivovať rokovanie parlamentu, kam začali opoziční poslanci nosiť rôzne transparenty, tričká, vizuálne pomôcky, prípadne natáčať iných poslancov na videá, ktoré dávajú na sociálne siete. „Máme tu subjekty, ktoré si mýlia politiku s teátrom,“ vyhlásil Danko 6. júla s tým, že v parlamente sa má rokovať v dôstojných podmienkach. Jednotlivým politickým stranám už zaslal svoj návrh zmien, o ktorých chce začať rokovať na poslaneckom grémiu. Okrem zákazu vnášania vizuálov a mobilov do rokovacej sály obsahuje požiadavku na protokolárne oblečenie, limituje dĺžku vystúpení poslancov a zavádza mechanizmy, ktorými môže vedenie parlamentu nové pravidlá vynucovať.

„My s takýmto návrhom súhlasiť nebudeme a máme zásadnú námietku. Nie je možné meniť rokovací poriadok silou koaličnej väčšiny. Nebudeme sa zúčastňovať rokovaní o novom rokovacom poriadku, pokiaľ nebudeme mať garanciu, že akákoľvek zmena bude odsúhlasená aj so súhlasom opozície,“ reaguje Mihál.

Pozitívne však hodnotí projekt Hodnota za peniaze, ktorým chce vláda prostredníctvom využitia analytických kapacít zefektívniť využívanie verejných prostriedkov v oblasti zdravotníctva, dopravy a informatizácie.

„Má to zmysel. Na rôzne projekty sa míňajú skutočne ťažké milióny a je otázka, či tieto projekty majú zmysel,“ povedal. Podľa Mihála je možné neefektívne minúť peniaze aj na projekt, ktorý je formálne organizovaný dobre. A to vtedy, keď je omylom samotný projekt ako taký. „Dnes sme v situácii, keď sa verejné obstarávanie robí pri rôznych projektoch, napríklad v informatike, pomerne dobrým spôsobom. Ale druhá vec je, či tie projekty vôbec majú zmysel,“ povedal.

„V posledných rokoch máme množstvo príkladov, keď sa peniaze, či už z eurofondov, alebo štátneho rozpočtu, investovali do absolútne nezmyselných projektov. Z tohto pohľadu aj my z opozície vítame tento projekt. V predvolebnom programe sme aj my mali niečo podobné,“ poznamenal.

Mihál upozornil, že ešte vo vláde Ivety Radičovej, v ktorej zastával pozíciu ministra práce, prijali niektoré kľúčové opatrenia. „Urobili sme prvý krok, ktorým bolo zefektívnenie verejného obstarávania a zverejňovanie všetkých zmlúv, faktúr a objednávok na internete,“ povedal. Už vtedy sa podľa neho začali budovať analytické centrá, s akými v jednotlivých rezortoch počíta aj projekt Hodnota za peniaze.

„Najznámejší je Inštitút finančnej politiky, ktorý je už dlhé roky zriadený ako organizačná zložka na ministerstve financií. Má určitú samostatnosť a dnes v podstate supluje aj to, čo by mali robiť analytické zložky na iných ministerstvách, ktoré zatiaľ vytvorené nie sú.

Postupne, zdá sa, budú budovať analytické centrá pri jednotlivých ministerstvách,“ poznamenal. „Ja som mal na ministerstve práce také malé analytické centrum, je tam vlastne doteraz. Určite je lepšie investovať do piatich, šiestich alebo desiatich kvalitných analytikov na každom ministerstve, ako sa pozerať na to, ako sa vynakladajú desiatky alebo stovky miliónov na neefektívne projekty,“ dodal.

Na druhej strane, Hodnota za peniaze je v tejto chvíli podľa neho skôr pilotný projekt ako zásadná zmena. „Citovali ste TASR, že ide o 400 miliónov eur v najbližších troch rokoch v týchto troch rezortoch. Keď si zoberiete miliardové rozpočty týchto rezortov, je to kvapka v mori. Neviem, či to mám chápať ako pilotný projekt a rešpektovať to, že treba nejako začať, ale zatiaľ to nevyzerá príliš ambiciózne,“ upozornil. „A napríklad obchvaty Prešova na ministerstve dopravy sú podľa mňa v rozpore so zásadou Hodnota za peniaze,“ dodal Mihál.

Pripomenul, že vláda, v ktorej pôsobil ako minister, dokázala výrazne znížiť deficit verejných financií, podľa Mihála najmä šetrením. „Žiaľ, to, čo nás čaká na jeseň v parlamente, sú zákony, ktoré budú zavádzať nové a nové dane, zvyšovať dane, poplatky pri registrácii motorových vozidiel, za vodomery. Necítiť snahu o nejaké šetrenie. Ľudia pritom necítia, že by sa zlepšovalo školstvo, zdravotníctvo, či služby pre starších a postihnutých. My budeme kritizovať, budeme prinášať naše návrhy riešení, ale, samozrejme, vládnu tí, ktorí vládu zostavili,“ povedal v Tablet.tv Mihál.

SaS sa podľa Mihála nevzdala ani prác na jednej zo svojich nosných ideí, odvodovom bonuse. „Pripravujeme tretí diel publikácie o odvodovom bonuse. Odvodový bonus má niekoľko rovín. Prvá je, že sa zásadným spôsobom zjednoduší a zefektívni sociálny systém. A druhá je, že výrazným spôsobom klesnú dane a odvody pracujúcim ľuďom,“ povedal. Dosiahne sa to podľa neho zrušením množstva zákonov, ktoré dnes definujú rôzne formy sociálnych príspevkov. „Keby ste si pozreli zákon o službách v zamestnanosti, nájdete 20 alebo 30 rôznych príspevkov,“ povedal s tým, že niektoré z týchto príspevkov reálne poberá len minimum ľudí, keďže sa k nim v praxi nevedia dostať.

„Aj pre zdravotne postihnuté osoby existujú desiatky príspevkov, ale získať ich je pomerne komplikované. Alebo sa stretávame s prípadmi, keď sú príspevky spätne odobraté a treba ich vrátiť,“ povedal.

„Systém sociálneho poistenia, ktorý je dnes postavený na báze zásluhovosti, chceme postaviť na báze solidarity. U nás je už množstvo zástancov tzv. základného príjmu, teda teórie, podľa ktorej má každý občan mať garantovanú základnú štátnu dávku,“ vysvetľuje Mihál.

„Súčasťou odvodového bonusu a zjednodušenia sociálneho systému je aj to, že každý občan bude mať nárok na základnú štátnu dávku, ale na rozdiel od teórie základného príjmu hovoríme, že výška štátnej dávky, ktorú bude potenciálne dostávať každý občan od štátu, bude odvodená od výšky jeho príjmu,“ povedal. „Tí, ktorí si zarobia dve–tritisíc eur mesačne, nepotrebujú žiadnu pomoc od štátu. Potrebujú ju tí, čo majú príjem na úrovni priemernej mzdy alebo nižší,“ dodal.

Na poznámku, že odvodový bonus býva kritizovaný za to, že pomôže najchudobnejším a najbohatším na úkor strednej vrstvy, reagoval, že to tak nie je. „Na odvodovom bonuse zarobia všetci až na nepodstatné výnimky,“ oponoval Mihál.

Na otázku, ako je možné takmer všetkým zvýšiť príjem len prerozdelením existujúcich zdrojov, odpovedal, že ušetriť sa dá už len na tom, že sa systém zjednoduší a odstráni sa množstvo administratívnych činností. Okrem toho, odvodový bonus prinesie o niečo vyššie zaťaženie ľudí, ktorí žijú z renty, a úplne nový sociálny systém.

„Dnes je nemocenské poistenie postavené na princípe zásluhovosti. Ak máte povedzme príjem 800 eur hrubého a ste mesiac na PN, váš príjem z nemocenskej dávky bude vo výške 55 percent, teda približne 450 eur v čistom. V odvodovom bonuse dávka takto definovaná nebude, zo systému vypadne. Ak chcete mať v prípade práceneschopnosti zabezpečenie v podobe nejakých dávok, budete mať možnosť pripoistiť sa v komerčnej sfére,“ povedal.

„Bude to omnoho efektívnejšie, ako to dnes funguje v tom molochu, ktorý sa nazýva Sociálna poisťovňa, kde je výrazný nepomer medzi tým, čo dáte a čo dostanete. A menej daní a odvodov budú platiť pracujúci ľudia alebo živnostníci, ale súčasné daňové a odvodové zaťaženie, ktoré sa dnes týka len príjmu z práce, sa bude týkať aj príjmov z kapitálu. Ľuďom, ktorí žijú z renty, sa zaťaženie, nie zásadne, ale zvýši,“ povedal.

Na otázku, či má SaS šancu získať politických partnerov na takúto zásadnú zmenu, Mihál reagoval, že v prípadnej pravicovej vláde áno. A ak by sa aj politici reforme v najbližších rokoch bránili, časom ich k nej dotlačí demografický pokles. „Ak by aj politici dnes neprijali riešenia, ktoré sú takéhoto zásadného charakteru, budú o nich musieť rozmýšľať v horizonte desiatich – pätnástich rokov,“ uzavrel Mihál.