Môj profil 
Predplatné
Podľa organizátorov sa tento ročník pochodu líšil od predchádzajúcich tým, že okrem témy sexuálnej orientácie a rodovej rovnosti sa venovala pozornosť aj rodinám. Účastníci tak reagovali na nedávnu zmenu ústavy, v ktorej manželstvo medzi mužom a ženou bude mať od septembra vyššiu ústavnú ochranu. Na Hviezdoslavovo námestie preto priniesli na dúhovej vlajke vlastnú novelizáciu najvyššieho zákona v štáte, kde zaručili rovnú ochranu všetkým formám rodín, bez ohľadu na pohlavie, rasu či sexuálnu orientáciu.
“Chceme tým reagovať na diskriminačnú podporu jedného typu rodinného usporiadania. Snažili sme sa tento rok pozvať na Dúhový Pride okrem LGBTI komunity aj iné skupiny ľudí, ktoré boli zmenou ústavy zasiahnutí. Patria sem aj slobodní rodičia alebo muži a ženy v partnerstve mimo manželstva,” povedala výkonná riaditeľka a hovorkyňa podujatia Romana Schlesinger. Podľa nej vláda počúva len ideologické argumenty a nenapĺňa sekularitu a medzinárodné dohovory, ku ktorým sa zaviazala. Ako príklad uvádza celoštátnu stratégiu ľudských práv. Schlesinger tvrdí, že pri jej príprave LGBTI ľudia vypadli z obsahu. Avšak vyjadrenia Schlesinger pôsobia zavádzajúco, pretože skupine LGBTI je venovaná samostatná príloha stratégie.
“Vláda by mala principiálne trvať na napĺňaní ľudských práv v ich komplexnosti, a sem patria aj práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí,” dodala Schlesinger.
Medzi podporovateľmi dúhového pochodu sa pohybovali aj jeho odporcovia. Podľa zúčastneného hovorcu Fóra angažovaných kresťanov ČR a SR Mojmíra Kovářa je myšlienka tohto podujatia zlá a rozbíja tradičnú rodinu. “Muž, žena ako matka a Boh, to je rodina. Tá je základnou jednotkou ekonomickej prosperity. Keď funguje rodina, tak funguje aj spoločnosť,” uviedol.
Dúhový Pride je slovenský LGBT pochod za ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí a ich rodín. Hlavným cieľom je ich spoločenské a politické zrovnoprávnenie.
Avšak „stratégia je kontroverzný dokument. Z dlhodobého pohľadu predstavuje spoločenský experiment, ktorý sa prispôsobuje neovereným, vedecky nepodloženým, riskantným trendom, ktoré sa síce vďaka silnej loby vo viacerých krajinách presadzujú, ale ktoré v budúcnosti môžu priniesť spoločnosti hlboký úpadok,” uviedol Pavol Kossey, predseda Fóra kresťanských inštitúcii. Jeho slová potvrdzujú aj mnohé námietky štátnych inštitúcii či mimovládnych organizácii.
Mimovládne organizácie stratégii vyčítali najmä skutočnosť, že stratégia chce chrániť práva len niektorých vybraných skupín – Stratégia predpokladá investovať značné financie napríklad do „nastolenia kultúry rodovo korektného jazyka,“ vo forme špecializovaných vzdelávacích programov, nového vládneho orgánu na ochranu práv LGBTI ľudí, či do akreditácie vysokoškolských študijných odborov orientovaných na problematiku ľudských práv a rodovej rovnosti, a to napriek tomu, že na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti a množstvo obyvateľov SR žije na hranici životného minima.Obsahu stratégie bolo tiež vyčítané, že neberie v úvahu ďalšie ľudské práva, ako napríklad právo na výhradu vo svedomí, či právo na informácie.
Dubovcová na svojom úrade vyvesila dúhovú vlajku. Vyvesila aj symbol pochodu Hrdí za rodinu, ktorý sa dnes tiež uskutočnil v Bratislave? Podľa dostupných informácii nie
Piaty ročník dúhového pochodu, ktorý sa konal dnes v Bratislave, prišlo podporiť viacero známych osobností zo spoločenského a politického života. Medzi nimi boli aj poslanci Národnej rady SR Martin Poliačik zo SaS a nezávislý poslanec Juraj Droba, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Ftáčnik Dúhový Pride podporil už po štvrtý raz. Podľa neho je potrebné, aby sa Bratislava prezentovala ako tolerantné mesto voči iným názorom, náboženstvám a všetkým ľuďom.
“Som tu preto, aby som podporil rovnosť medzi ľuďmi, ktorí sa nemajú deliť ani podľa pohlavia, veku, farby pleti a ani podľa sexuálnej orientácie. Po piatich rokoch dúhového pochodu môžem konštatovať, že názor na túto problematiku sa mení. Oveľa otvorenejšie sa o nej hovorí,” uviedol pre TASR Ftáčnik.
Ombudsmanka Dubovcová sa na tomto podujatí zúčastnila po prvý raz. Na znak podpory si na svojom úrade vyvesila dúhovú vlajku. Dubovcová tvrdí, že sa vyššej ústavnej ochrany manželstva medzi mužom a ženou potešila, avšak napriek tomu podľa nej skupina LGBTI ľudí ťahá za kratší koniec a neboli dodržané jej práva. “Som tu kvôli podpore slabších. Ukázalo sa, že časť spoločnosti má veľkú silu a vie si presadiť svoje práva vo veľmi rýchlom čase. Toto je druhá časť verejnosti, ktorá nemá takú silu, preto je potrebné ju podporiť,” povedala Dubovcová.
Dlhoročným priaznivcom bratislavského dúhového pochodu je aj poslanec Poliačik, ktorý tvrdí, že sa zmenou ústavy situácia pre LGBTI komunitu a nezosobášené páry na Slovensku zhoršila. “Z manželstva sa z nepochopiteľných dôvodov stáva privilegovaný stav a my musíme povedať, že toto nie je správne. Oveľa dôležitejšie je to, či sa o seba ľudia starajú a sú si verní. Nemôžeme preto rozlišovať medzi vzťahom dvoch mužov, dvoch žien a slobodnou mamičkou,” uviedol Poliačik. Podľa poslanca Drobu v Národnej rade SR stále panuje homofóbia a k zásadnej zmene v tejto otázke nedošlo ani na Slovensku. “Minulý rok som bol viac optimistickejší. Teraz len dúfam, že Smer-SD si uvedomí, čo je moderná sociálna demokracia v Európe a predloží zákon, ktorý legitimizuje registrované partnerstvá,” dodal Droba.
Dúhový Pride tento rok podporilo aj 21 diplomatických misií na Slovensku a svoju priazeň vyjadrila organizácia Amnesty International Slovensko, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Monika Jankovská či spisovateľ Michal Hvorecký.
„Podľa prieskumu na Slovensku je pre ľudí po zdraví tou najdôležitejšou hodnotou rodina. Rodina v našej krajine veľmi súrne potrebuje pomoc. Rozpadá sa nám okolo 50 % manželstiev. Toto má veľký vplyv na deti a budúcu generáciu. Manželia potrebujú pomoc a podporu v týchto situáciách,“ uvádza Antom Chromík a dodáva, že Aliancia za rodinu by uvítala, keby Stratégia ľudských práv bola prierezovo zameraná práve na rodinu: „Family mainstreaming je to, čo môže spoločnosť zachrániť.“
