USA 4. novembra 2015 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)
Rodičia, ktorí už chápu nezvratnosť smrti, však rozhodnutie svojej dcéry rešpektujú
Len päťročné dievčatko si želá zomrieť. Julianna Snowová je ťažko chorá a odmieta sa ďalej liečiť. Jej rodičia jej rozhodnutie akceptujú, píše český portál Týden.cz.
Dievčatko trpí dedičnou chorobou známou ako Charcot-Marie-Tooth syndróm (CMC), ktorá postihuje motorický a senzitívny nervový systém. CMC sa vyznačuje stratou citlivosti alebo stratou motoriky rôznych časti tela.
Choroba dievčatku zasahuje pľúca avšak aktuálne je jej stav stabilný. Len 5-ročná Julianna má ale už dosť lekárov a nemocníc, a preto sa pred svojimi piatimi narodeninami rozhodla, že v prípade ak jej dýchacie cesty opäť napadne vírus, nechce už žiadnu liečbu a hospitalizáciu v nemocnici. Chce zostať doma. Želá si zomrieť a podľa jej slov „prísť do neba“.
Rodičia Jualianne – Michelle Moonová a Steve Snow, bývalý americký vojenský pilot – chcú v prípade, ak ich dcéra ochorie, jej rozhodnutie zomrieť rešpektovať.
„Julianna nám úplne jasne a zreteľne vysvetlila, že už nechce do nemocnice,” zverejnil Týden.cz vyjadrenie matky, ktorá dokumentuje život svojej dcéry na blogu. Vo svojom duševnom vývoji je vraj výrazne ďalej ako jej rovesníci. “Viem tiež, že toto rozhodnutie urobila už vo svojich štyroch rokoch,” uvádza matka.
Známy americký bioetik Art Caplan však upozorňuje, že 4-ročné dieťa je schopné rozhodnúť akú hudbu chce počúvať alebo akú obrázkovú knihu si chce pozrieť. Avšak pravdepodobnosť, že takéto dieťa chápe pojem smrť – jej nezvratnosť – sa podľa neho blíži nule. Tieto schopnosti sa totiž podľa neho vyvíjajú až vo veku 9 či 10 rokov. Rovnaké pochybnosti majú aj lekári, ktorí dievčatko liečia.
Aj tento prípad len 5-ročného dievčatka, ktoré si želá smrť, hoci jej nezvratnosť ešte nemôže chápať, je príkladom, že na báze konceptu novej “ľudskej solidarity” a participácie na ľudskom osude, ktoré predtým už od Hippokrata cez grandiózne dejiny kresťanstva (ktoré povýšilo ľudskú dôstojnosť a prispelo k zriaďovaniu vhodných miest liečby) až dodnes fungovali na princípe “chrániť a liečiť ľudský život”, sme dnes došli k pravému opaku. Kto je chorý, trpí, zaťažuje spoločnosť – je treba ukončiť jeho život. Pre jeho “dobro”, samozrejme. Pretože aj takýto typ humanitarizmu nášho tisícročia sa chce identifikovať s dobrom…