Môj profil 
Predplatné
Na tlačovej besede sa zúčastnila tiež asi desiatka predstaviteľov malých a stredných, najmä stavebných firiem, ktoré nedostali za zákazky financované z fondov EÚ doteraz úhradu svojich pohľadávok.
„Dobré správy pre Slovensko“ podľa Zajaca nie sú dobré. „V prvom rade chcem poukázať na štúdiu neziskovej organizácie INESS, ktorá hovorí o tom, že kumulatívne od roku 2004 sme získali príjmy od EÚ vo výške 17,4 miliardy eur. Kumulatívne výdavky zo strany Slovenska, to znamená príspevok do EÚ a takisto spolufinancovanie, sú vo výške 11,8 miliardy eur. Na každé euro, ktoré dostávame z Bruselu, tak prispievame sumou 68 eurocentov,“ priblížil Zajac. Podľa neho tak zostáva ešte 32 eurocentov z každého eura, kumulatívne 5,6 miliardy eur, ktoré je v prospech Slovenska.
Slovensko podľa neho pri čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov prichádza aj o tzv. korekcie vo výške asi 600 miliónov eur, pretože Brusel veľakrát po vnútroštátnych kontrolách projektov príde na to, že pre korupciu pri verejnom obstarávaní nie je možné isté sumy zákaziek preplatiť. „Týchto 600 miliónov už nebude preplatených,“ zdôraznil.
Eurofondy ako „Dobré správy pre Slovensko“ podľa Zajaca často ako subdodávatelia zákaziek realizujú slovenské firmy a živnostníci. Za svoju odvedenú prácu však nedostali vždy zaplatené. „Táto nezaplatená čiastka, ktorú by sme dokázali spočítať, je vo výške niekoľko sto miliónov eur,“ zdôraznil opozičný poslanec NR SR.
Vládna strana Smer-SD podľa jeho slov nielenže za uplynulé volebné obdobie neschválila zákon o ochrane subdodávateľov, ktorý KDH opakovane predkladalo, ale urobila aj ‚Lex Váhostav‘, aby ochránila strane blízkych oligarchov, mecenášov a zo štátneho rozpočtu zaplatila za nich časť dlhov. „Na Slovensku, ak chcete byť bohatý, musíte byť Široký,“ povedal Zajac. Za uplynulé štyri roky podľa neho vládna strana taktiež nenastavila žiadne mechanizmy na kontrolu transparentnosti pri zákazkách, ktorými sa pri eurofondoch v „Dobrých správach pre Slovensko“ dnes rada chváli.
