Môj profil 
Predplatné
Petičnú sťažnosť minulý rok podali europarlamentu bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarska Zoltán Lomnici a László Gubík, ktorý prišiel o slovenské občianstvo. V nej sa domáhali konania európskych inštitúcií, ktoré by donútilo Slovensko upraviť zákon o štátnom občianstve. Týmto spôsobom chceli dosiahnuť, aby slovenskí občania maďarskej národnosti mohli bez akýchkoľvek obmedzení prijímať aj maďarské občianstvo. Petičný výbor EP sťažnosť 17. októbra tohto roku uzavrel ako neopodstatnenú.
Ako priblížil Paška, maďarský europoslanec Zoltán Bagó (Fidesz) avizoval, že sa na uzavretie petície chce sťažovať u vedenia parlamentu, pričom plánuje podať návrh na jej opätovné otvorenie. Rovnako tak sa slovenská europoslankyňa Edit Bauer (SMK) chystá iniciovať predloženie nového návrhu petície. “Budeme čakať na tieto kroky a opatrenia. Pre Slovensko je podstatné, že je to z hľadiska EP formálne uzavreté, čím sa skončil aj nepriamy tlak na Ústavný súd (ÚS) SR tým, že jeho rozhodnutie týkajúce sa novely o štátnom občianstve bude monitorované EP,” ozrejmil. Predsedníčka petičného výboru europarlamentu Erminia Mazzoniová totiž nechala na májovom zasadnutí výboru túto petičnú sťažnosť otvorenú s tým, že sa počká na verdikt ÚS SR v tejto veci.
Na slovenský ústavný súd sa v septembri 2011 obrátila skupina poslancov Národnej rady (NR) SR, aby preskúmala ústavnosť straty slovenského štátneho občianstva po dobrovoľnom prijatí cudzieho. O tomto podaní by sa podľa šéfky ÚS Ivetty Macejkovej mohlo rozhodnúť v jesenných mesiacoch.
Ešte v júni tohto roka Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu zamietol sťažnosť dvoch bývalých slovenských občanov, ktorí pre nadobudnutie maďarského občianstva prišli o slovenské. Zastupoval ich spomínaný Lomnici.
Podľa Pašku Európsky parlament otvoril rokovanie o danej petícii iba preto, lebo sa domnieval, že strata slovenského občianstva by mohla byť porušením ľudských práv
Súd vtedy konštatoval, že títo sťažovatelia sa pre maďarské štátne občianstvo rozhodli dobrovoľne v čase, keď boli predmetné ustanovenia zákona o štátnom občianstve platné. Súd uviedol, že obaja boli uzrozumení s tým, že dobrovoľným nadobudnutím maďarského občianstva stratia slovenské. V uvedenom prípade preto nedošlo k svojvoľnému odobratiu štátneho občianstva SR.
Podľa Pašku Európsky parlament otvoril rokovanie o danej petícii iba preto, lebo sa domnieval, že strata slovenského občianstva by mohla byť porušením ľudských práv. “EP nemá právo rokovať o vnútroštátnej legislatíve a kompetenciách členských štátov, ale má právo rokovať o ľudských právach. Takže keď ESĽP rozhodol, že náš zákon nezasahuje do ľudských práv, tak z toho nepriamo vyplynulo, že EP nemá prečo rokovať o petícii, pretože nespadá do posudzovania ľudských práv,“ vysvetlil, prečo nakoniec výbor petíciu uzavrel.
Tento krok privítal aj slovenský rezort diplomacie. “Po rozhodnutí ESĽP ide o ďalšie potvrdenie súladu slovenskej právnej úpravy s medzinárodnými a európskymi štandardmi v otázke nadobúdania a straty štátneho občianstva,” konštatovalo MZV. Zároveň verí, že sa definitívne ukončila táto otázka tak na pôde EP, ako aj na iných medzinárodných fórach.
Zatiaľ stále otvorená ostáva druhá sťažnosť voči Slovensku, ktorú dostal Výbor EP pre petície. Tá sa týka Benešových dekrétov. Zaslal ju maďarský občan Imre Juhász, ktorý sa domáha vyšetrovania SR pre údajné porušenie článkov 2 a 6 Zmluvy o EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv EÚ s tým, že NR SR v septembri 2007 prijala uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov riešiacich pomery po druhej svetovej vojne na Slovensku.
“Táto petícia je v zmrznutom stave. Petičný výbor sa obrátil na Podvýbor pre ľudské práva a na Právny výbor EP, aby posúdili, či sa v tomto podaní nachádzajú nejaké dôvody na to, aby bola táto petícia skúmaná. Spätná odpoveď od nich zatiaľ neprišla,” podotkol Paška.
mž
