Božik: Snahy Mosta o kultúrnu autonómiu môžu viesť k územnej autonómii

„Kategoricky odmietame akékoľvek úvahy o kultúrnej a školskej autonómii teraz, keď je Slovensko súčasťou EÚ a sú garantované všetky práva pre občanov bez ohľadu na národnosť, konfesiu či sociálny status,“ zdôraznil Božik. Dodal, že to považuje za „skrytú formu revizionizmu a iredenty“, ktorou sa Most-Híd alebo SMK snažia účelovo vytĺkať politický kapitál.

Bugárovci po téme siahli podľa neho preto, že sa teraz s SMK „bijú o to, kto je väčší Maďar“. Božik pripomenul výročie vzniku Československa a zdôraznil, že na toto obdobie netreba zabúdať. „Vznik Československa bol mimoriadne dôležitý krok pre záchranu slovenského národa pred tvrdou maďarizáciou z konca 19. a začiatku 20. storočia. Na toto obdobie nemôžeme zabudnúť a musíme si chrániť územnú celistvosť a s tým súvisiacu úroveň kultúrneho života a rozvoja školstva na celom území našej republiky bez ohľadu na to, či hovoríme o juhu alebo severe,“ uzavrel.

Otázku kultúrnej a školskej samosprávy otvoril Most-Híd v súvislosti ich Víziou 2016, teda programom, v ktorom definujú spôsob, ako zastaviť úbytok Maďarov na Slovensku. Medzi strategické ciele strany v oblasti samosprávy patrí kultúrna a školská samospráva pre Maďarov na Slovensku, územnú autonómiu považujú pre riešenie týchto problémov za neadekvátnu.

Bugárovci v dokumente riešia aj deficit slovnej zásoby tunajších Maďarov, vedia si predstaviť aj vytvorenie zástavy a znaku, tomu by však mala predchádzať spoločenská diskusia. Podľa Mosta-Híd by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. V národnostných školách už dlhodobo preferujú vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Strana by tiež bola za uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR.

zf