Jeruzalem 12. augusta 2015 (HSP/eretz.cz/Foto:TASR/AP-Ebrahim Noroozi)
Viacero izraelských expertov sa zhodlo v názore, že v Európe čoskoro dôjde k masívnym zmenám. A tieto zmeny nebudú pre pôvodnú Európu pozitívne, pretože budú spôsobené prívržencami islamu
“Európa stratila vôľu žiť ako Európa,” vyhlásil odborník na Blízky východ Dr. Mordechai Kedar pre izraelský web Ynet. “Tá je zhromaždená v múzeách. Ak vodcovia Európy nezakročia proti prisťahovalectvu, čoskoro budeme svedkami smrteľných kŕčov kontinentu takého, ako ho poznáme.” Na webe sa ďalej spomínajú 3 islamistické útoky: vražda vojaka v Londýne, pobodanie iného vojaka v Paríži a násilnosti vo Švédsku a hoci sa podľa webu tieto tri skutky nedajú označiť pojmom “islamský extrémizmus,” treba brať na zreteľ fakt, že všetky tieto prípady majú niečo spoločné – páchatelia boli prisťahovalci z afrických islamistických krajín.
Dr. Kedar ďalej tvrdí: “Všetko je to následok európskeho zmäknutia, ktoré moslimovia vnímajú ako slabosť. Ako keby Európu dostávali zadarmo. Oni nie sú schopní dobrovoľne sa prispôsobiť, v štvrtiach si udržiavajú svoju kultúru, nestarajú sa o jazyk, či ekonomiku. Raz mi jeden Francúz alžírskeho pôvodu povedal, že sa nesťahujú z Alžírska do Francúzska, ale berú si so sebou Alžírsko do Francúzska. Ak by sa chceli začleniť do spoločnosti – čo bolo pôvodným plánom európskych predstaviteľov, nebol by to problém. Avšak keďže si ponechávajú svoje identity a menia Európu, vyskytuje sa tu vážny problém. Každý rok sa vo Francúzsku rodí viac moslimov ako nemoslimov. Napríklad v Japonsku nie sú žiadni moslimovia, pretože im tam nedovoľujú ostať. Rasizmus? Možno. Je im to jedno. Chcú zachovať Japonsko a pozerať sa na každého zhora.”
Iný izraelský expert – Dr. Zvika Libman – ktorý študuje vplyv moslimskej populácie na Európu, má podobný názor na vznikajúcu situáciu. “Nedá sa pochybovať, že nezamestnanosť a ekonomické ťažkostí vedú k nepokojom, podobne ako vo Francúzsku. Existuje tu znevýhodnenie v porovnaní s europskými mešťanmi, no nejedná sa o nevraživosť kvôli ekonomickej situácii – ide najmä o nezamestnanosť medzi mladými. Typickým príkladom je Španielsko. Moslimovia majú živnú pôdu v mešitách, kde sa medzi sebou burcujú, že sú zbavení práv, že do spoločnosti nepatria, že sú nechcení a že jediným riešením sú krajiny s moslimskou väčšinou. Práve tak dochádza k nepokojom.”
Podľa Dr. Libmana je najlepším príkladom Švédsko. Prisťahovalci tu dostávajú vzdelanie, bývanie a podporu, o ktorej by sa im v iných štátoch mohlo len snívať. No napriek tomu sú nahnevaní na establishment. “Napriek podmienkam, ktoré sú oveľa lepšie, než kdekoľvek inde; podpore, ktorú by v iných krajinách nedostali; integrácii do miestnej, ale aj národnej politiky a reálnej šanci dosiahnuť vysokú životnú úroveň tam dochádza k nepokojom a výbuchom násilností.”
V nadväznosti na Dr. Kedara Dr. Libman dodáva: “Najväčším snom európskych predstaviteľov – najmä však nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a britského premiéra Davida Camerona – je vidieť druhú a tretiu generáciu prisťahovalcov ako bežných integrovaných občanov. Chcú tak rozbiť zámernú segregáciu moslimskej komunity. V každej z hostiteľských krajín sú tisícky mešít – v Nemecku, Francúzsku, či Británii. Prisťahovalci posielajú svoje deti do tradičných moslimských škôl. Moslimovia majú silný vzťah k svojmu pôvodu – avšak nie k skutočnej rodnej zemi, ale ku globálnej moslimskej etnite.”
Na otázku “ako dlho bude Európa zvládať túto situáciu” Dr. Libman odpovedal: “To je veľmi dobrá otázka. Po druhej svetovej vojne je Európa extrémne opatrná voči všetkému, čo sa týka ľudských práv a slobody. Na druhej strane absorbuje cudzincov, ktorí nie sú a nemajú záujem sa integrovať do miestnej komunity. Európa potrebuje pracovnú silu, pretože pôrodnosť je nízka, no potrebujeme najmä tých prisťahovalcov, ktorí sú ochotní zmeniť náboženskú identitu. Je to skutočne zaujímavá doba, v ktorej žijeme.”